Akciu K si v Žiline pripomenú svätou omšou

0 12. apríl 2019, zdroj: TASR, foto: Peter Mikšík, Wikimedia, CC BY-SA 4.0
12. apríl 2019
zdroj: TASR, foto: Peter Mikšík, Wikimedia, CC BY-SA 4.0
Pri príležitosti 69. výročia Akcie Kláštory (Akcia K) pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) na piatok o 12.15 hod. v Kostole sv. Barbory v Žiline spomienkové podujatie so svätou omšou. Podľa informácie zverejnenej na webe KPVS sa na svätej omši ako celebrant zúčastní aj salezián don Ján Tocký SDB, priamy účastník Akcie K. Udalosťami v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v Československu, sa začala Akcia K.
Pamätná tabuľa rehoľníkom na nútených prácach pri stavbe Priehrady mládeže.

Pri príležitosti 69. výročia Akcie Kláštory (Akcia K) pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) na piatok o 12.15 hod. v Kostole sv. Barbory v Žiline spomienkové podujatie so svätou omšou. Podľa informácie zverejnenej na webe KPVS sa na svätej omši ako celebrant zúčastní aj salezián don Ján Tocký SDB, priamy účastník Akcie K. Udalosťami v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v Československu, sa začala Akcia K.

Tá bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. V tom čase v Československu už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.

Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky), počas ktorej došlo 28. až 31. augusta 1950 k násilnému sústredeniu ženských reholí.

Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspendovanie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť. Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.

Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája 1950. Do konca mája 1950 sústredili do internačných stredísk v kláštoroch 1002 rehoľníkov. Najskôr ich odvliekli do Šaštína, Svätého Beňadika, Podolínca, Jasova a Pezinka. Neskôr ich roztriedili do skupín podľa druhov sústreďovacích stredísk v kláštoroch. Mali disciplinárny alebo preškoľovací charakter.

Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (zastúpená niektorými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Zboru národnej bezpečnosti) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.

Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré boli za malú finančnú sumu predané do zahraničia alebo zničené. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP). Pokračovaním Akcie K bola Akcia R, zameraná na likvidáciu ženských kláštorov.

Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality, vlády Komunistickej strany Československa a demokratizáciu spoločnosti.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

C. Söderbergh- agitátor multikulturalizmu
Minister dopravy Árpád Ersék zostáva vo funkcii
Mesto našlo reálne riešenie problémov na Družstevnej ulici
Pracovníci varujú pred kolapsom sociálnych služieb, zaslali list…
Obľúbená vianočná pieseň 'Tichá noc' vznikla pred 200…
Kandidát na prezidenta Martin Daňo

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.