Chmelár si na štýl Havrana kopol do slovenských velikánov
0 20. september 2020, redakcia
Bratislava, 20. 09. 2020 – Neúspešného politika Eduarda Chmelára rozhorčilo odhaľovanie busty Andreja Hlinku v Parku duklianskych obetí v Košiciach. V prvom rade ho nahnevala politika Borisa Kollára, ktorý nekonzistentne pobehuje po rôznych táboroch, aby si získal na svoju stranu čo najviac voličov: „Typickým znakom taktiky a stratégie hnutia Sme rodina je pytliačenie v revíroch, ktoré sú ich naturelu cudzie. Veľa ľudí napríklad skočilo na to, že kollárovci sú silne sociálne cítiaci.... Boris Kollár však zavetril novú voličskú skupinu. A tak v sebe objavil pronárodného politika, cíti sa byť nasledovníkom Hurbana (hoci hlasoval proti jeho cene) a obhajuje Maticu slovenskú.“
Chmelár po novom nemôže vystáť už ani nového predsedu Matice Slovenskej: „Ešte viac som rozčarovaný z prejavu predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, ktorý odmietol názory o kontroverznosti tohto politika a vyjadril sa, že je našou svätou povinnosťou takto oslavne si ho pripomínať.“
Chmelár považuje Andreja Hlinku naďalej za kontroverznú osobnosť. Prvú etapu jeho života, keď Hlinka vytiahol národ Slovenský z Uhorska a tým sa spolupodieľal na vzniku prvej Československej republiky Chmelárovi neprekáža. No následné autonomistické tendencie a využitie svojho vplyvu na odtrhnutie Slovenska od Česka už áno. Vyzerá to tak, že práve Slovenská samostatnosť je to čo Chmelárovi najviac prekáža. A preto sa rozhodol kopnúť si do Hlinku a v krátkosti vysvetliť ľudom aký to bol zlý človek s autoritárskym a anti-sociálnym myslením.
Ak by ste ale v jeho príspevku hľadali dôvody, prečo Hlinka začal s autonomistickými snahami, hľadali by ste márne, pretože to bola práve sociálne situácia Slovákov, ktorá najviac hnala Hlinku k vytvoreniu samostatného Slovenska. Česi totižto nesplnili takmer nič čo sľúbili a navyše si svoju sociálnu situáciu riešili na úkor Slovákov.
Chmelár síce nepovažuje Hlinku za výnimočnú osobnosť Slovenských dejín, faktom ostáva, že na Hlinkovom pohrebe sa zúčastnilo odhadom od 50 000 do 120 000 ľudí. A to je niečo, čo nemá v histórií Slovenska obdoby.
Eduard Chmelár to tentokrát nevydržal a úplne zhodne na štýl Havrana sa pustil aj do očierňovania ostatných Slovenských velikánov: „...Štúr mal sklony k autokracii, Vajanský bol antisemita, Štefánik sukničkár, Janko Kráľ mlátil ženu a Matuška priveľa pil. Dôležité však je, aby sme nevytvárali falošné obrazy dejín, ktoré nezodpovedajú historickej realite. Zásluhy, ktoré sa pripisujú Hlinkovi, sú často len mýty.“
