Historik Letz: Tlak na mužské i ženské rehole sa v Československu minul cieľa

0 29. august 2019, zdroj a foto: TASR
29. august 2019
zdroj a foto: TASR
Tlak na mužské i ženské rehole, ktorý vyvíjal režim v socialistickom Československu, sa minul cieľa. Konštatoval to v rozhovore pre TASR vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (PedF UK) profesor Róbert Letz pri príležitosti 69. výročia Akcie R (rehoľníčky) namierenej proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách a skončilo sa prakticky v roku 1989. Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 08.00 h ráno.
Na snímke zo 7. decembra 2017 historik Róbert Letz.

Tlak na mužské i ženské rehole, ktorý vyvíjal režim v socialistickom Československu, sa minul cieľa. Konštatoval to v rozhovore pre TASR vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (PedF UK) profesor Róbert Letz pri príležitosti 69. výročia Akcie R (rehoľníčky) namierenej proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách a skončilo sa prakticky v roku 1989. Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 08.00 h ráno.

Letz, špecializujúci sa na dejiny 20. storočia a na cirkevné dejiny, konštatoval, že nová kapitola moderných slovenských dejín sa začala písať v roku 1948, keď Komunistická strana Československa (KSČ) prevzala úplnú moc v štáte. Ešte v tom roku, počas agitácií medzi ľuďmi, KSČ hovorila, že je za náboženskú slobodu a nikoho nechce prenasledovať. Ako Letz vysvetlil, do konca roka 1948 nenastalo nejaké tvrdé prenasledovanie. To možno datovať od konca toho roku, keď sa striktne obmedzilo vydávanie náboženskej literatúry a časopisov, začali sa vytvárať orgány v rámci štátnej správy a Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré kontrolovali cirkev. V tom čase režim začal deliť kňazov a rehoľníkov do skupín a vyhodnocovať ich ako lojálnych alebo nelojálnych k „ľudovodemokratickému“ zriadeniu. Tvrdšie postihy voči duchovným začali v roku 1949 a v roku 1950 vrcholili. "Dôvodov na prenasledovanie kresťanov a osobitne katolíckej cirkvi na Slovensku je viac," pokračoval Letz. "Cirkev bola nepohodlná z dôvodu, že jej predstavitelia ako jediní odmietli jednoznačne povedať, že sú lojálni ku komunistickému režimu, hoci ich na to viackrát vyzvali," konštatoval historik. Známy dôvod, pre ktorý došlo k prenasledovaniu duchovných, bol, že totalitný systém si robil nárok na celého človeka. Nechcel, aby tu bol iný nezávislý zdroj informácií, zdroj poznania a existencie, ktorý by ovplyvňoval ľudí iným spôsobom, ako to chcel režim. Ten chcel mobilizovať masy za svoje ideály a získať ich pre svoju ideológiu. Socialistická ideológia, budovanie komunistického zriadenia, sa stavala ako konkurent náboženskému názoru na svet a život. Nastala konfrontácia v tom, že časť kňazov i veriacich bola ochotná s režimom spolupracovať, druhá časť spolupracovať s ním nebola ochotná. Biskupi spočiatku prejavili vôľu dohodnúť sa s režimom, no odmietali to urobiť na úkor základných práv cirkvi. Otvorená konfrontácia a pokus vytvoriť falošnú Katolícku akciu viedla k výbuchom nespokojnosti, ktoré sa prejavili v lete 1949 vzburami na viacerých miestach Slovenska.

V tej konfrontácii v roku 1950 systém hľadal miesta, ktoré by mohli najviac poškodiť katolícku cirkev. Boli nimi rehole. Mužské či ženské rehole mali na území Slovenska stáročnú tradíciu, boli nositeľmi kultúry, kultivácie a civilizácie. "Nielen u nás, ale aj v celej západnej Európe. Rehole boli nositeľmi nábožnosti v regiónoch Slovenska," uviedol historik.

Najskôr existovali návrhy, aby rehole išli preč z väčších miest, odsťahovali sa na vidiek a neboli na očiach verejnosti. Napokon zvíťazil radikálnejší návrh likvidácia kláštorov a reholí. Najskôr došlo k likvidácií mužských reholí. Členovia Ľudových milícií, Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a Štátnej bezpečnosti v noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov v Československu. Tak sa začala Akcia K. V dňoch 28. - 31. augusta začala Akcia R (Akcia rehoľníčky) namierená proti ženským rádom.

"Na Slovensku máme veľa informácií o tom, že došlo k zhromaždeniu obyvateľov pokúšajúcich sa prekaziť a na niektorých miestach aj prekazili vysťahovanie rehoľníčok," uviedol historik. V prevej fáze boli na rane rehoľníčky zaoberajúce sa kontemplatívnym a rozjímavým životom so zvýšeným časom venovaným modlitbám. Týkalo sa to aj sestier pôsobiacich v školách, lebo sa dali ľahko sústrediť. Až v ďalších fázach, v priebehu 50. a 60. rokoch 20. storočia, režim postupne vytláčal zo služby rehoľníčky, ktoré pracovali v zdravotníctve. Starali sa napríklad o telesne či duševne postihnutých ľudí. Odchodom rehoľných sestier z nemocníc v nich zanikali aj kaplnky, došlo k odstraňovaniu krížov, kňazi sa ťažšie dostávali k pacientom, ktorí potrebovali duchovné zaopatrenie. 

Sestry boli sústredené v centralizačných objektoch, mnohé vyvezené do českého pohraničia. Tam boli najmä v textilných továrňach zamestnané ako lacná pracovná sila. Rehoľníčky aj v továrňach nosili habit a dochádzalo aj k úrazom. Stávalo sa, že sestre napríklad stoj odtrhol prsty.

Na väčšiu diskreditáciu rehoľníčok režim najmä v 50. rokoch zosnoval niekoľko politických procesov, osobitne so sestrami vincentkami. Bol to napríklad procesy Valéria Olšovská a spol., Dalimila Magulová a spol. z roku 1958.  

Dalo by sa povedať, že obrovský tlak na mužské i ženské rehole sa minul cieľa, konštatoval historik. Rehole prežili ten tlak a v 90. rokoch sa ukázalo, že je tu vysoký počet rehoľníkov a rehoľníčok. V dôsledku tlaku režimu sa, paradoxne, náboženský život medzi veriacimi viac utvrdil.

Letz na záver konštatoval, že v súčasnosti sa veľa hovorí o slobode. "Ak je sloboda hodnotou a ak sa slobodou často argumentuje, tak musíme si uvedomiť aj cenu tejto slobody. Vďaka tomu, že dnes môžeme hovoriť o slobode, že si ju môžeme do značnej miery užívať alebo aj zneužívať, tak máme tu ľudí, ktorí veľmi trpeli za slobodu, za tieto ideály a náboženskú slobodu a medzi nich patria rehoľníčky a rehoľníci. Takže nie je možné hovoriť dnes o slobode a nejakým spôsobom ignorovať, alebo sa tváriť, že títo ľudia, ktorí priniesli obete za slobodu, neexistovali. Všetci tí, ktorí hovoria o slobode, by mali veľmi dobre poznať osudy tých, ktorí trpeli za ten ideál slobody, či už to bola náboženská sloboda alebo občianska sloboda," zdôraznil historik.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Podujatie Kopanice v kroji predstavilo v rodisku M. R. Štefánika…
P. Kresák (Most-Híd) nebude v ďalšej voľbe kandidovať na…
Matovič zneužil sväté prijímanie detí na volebnú agitáciu v deň…
Zmenila názor? Ministerka Laššáková bude rokovať s LGBTI…
Sorosove magistérium - zastavte synodu
Mladú Líviu fyzicky napadli členovia Antifa: "Môžeme to…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.