Jean Raspail: Naša civilizácia sa vytráca

0 27. júl 2018, zdroj: deliandiver.org
27. júl 2018
zdroj: deliandiver.org
Aj keď už uplynulo štyridsať rokov od doby vydania jeho prorockého dystopického románu Tábor svätých , je tu Jean Raspail stále s nami. Stále viac zmierený s faktom, že naša civilizácia je na "ceste do záhuby".
Jean Raspail- francúzsky cestovateľ a spisovateľ, katolík a monarchista

Ako uviedol v rozhovore, ktorý vyšiel 25. októbra 2013 v Valeurs Actuelles, tak nemá absolútne žiadny záujem pripojiť sa k veľkej skupine intelektuálov, ktorí plytvajú mnoho času debatami o prisťahovalectve, pretože takéto debaty považuje za zbytočné:

Ľudia už totiž podvedome tušia, že Francúzsko, tak ako ho vytvorili naši predkovia pred storočiami, je na ceste do záhuby. Obecenstvo je zabávané nekonečnými rečami o prisťahovalectve, avšak konečná pravda nie je nikdy nahlas vyslovená. Pravda, ktorá je nevysloviteľná, ako poznamenal môj priateľ Jean Cau. Pretože kedykoľvek sa ju odváži vysloviť je okamžite štvaný ako divá zver, odsúdený a neskôr zavrhnutý. Richard Millet sa k tejto pravde priblížil a pozrite sa čo sa mu prihodilo!“

(Známy francúzsky spisovateľ vyvolal v auguste 2012 škandál, keď publikoval esej "Literárna chvála Andersa Breivika" (Éloge littéraire d´Anders Breivik) v ktorej tvrdí, že nórsky atentátnik je produktom ideologicko-rasového rozdelenia spôsobeného neeurópskym prisťahovalectvom a z toho dôvodu si ho Nórsko "zaslúžilo". Podľa Milleta "to čo nazývame literatúrou" nie je nič iného, než "hédonistickou tvárou nihilizmu, ktorého je antirasizmus teroristickou pobočkou", kedy väčšina súčasných spisovateľov zastáva rolu "mäsiarov" a "pätolízačov". V dôsledku pobúrenia nad jeho esejou bol Millet prinútený odstúpiť z miesta editora v prednom francúzskom vydavateľstve Gallimard. V otvorenom liste 120 spisovateľov, ktorý vyšiel v novinách Le Monde bol Milletov spis oznažený za "fašistický pamflet, ktorý je hanbou literatúry".)

Raspail je obvzlášť znepokojený tichou a všadeprítomnou konšpiráciou medzi elitami, počínajúc politiky. Na verejnosti predstierajú, že je všetko v poriadku, avšak za zavretými dverami priznávajú problémy s prisťahovalectvom a identitou:

Mám k tejto téme veľa otvorených listov od prominentných ľavicových aj pravicových politikov, ktorým som zaslal výtlačok Tábora svätých. "Pochopte, nemôžeme to povedať nahlas..." Títo ľudia majú dvojitý jazyk, dvojité svedomie. Nechápem ako to robia! Problémom je, že ľudia vedia, že sú pred nimi skrývané fakty. Desiatky miliónov ľudí dnes neverí oficiálnemu postoju v otázke prisťahovalectva. Nikto z nich neverí, že je to "príležitosť pre Francúzsko". Realita sa im vnucuje sama, prežívajú ju každý deň.“

Raspail je skalopevne presvedčený, že asimilácia prisťahovalcov nie je možná, že celý model integrácie je nefunkčný. Hovorí, že aj keď bude pár ilegálnych prisťahovalcov naviac vyhostených alebo integrovaných, ich celkový počet bude ďalej rásť - a nič to nezmení na fundamentálnom probléme: postupujúcej invázii nespočetného množstva ilegálnych prisťahovalcov z Tretieho sveta do Francúzska a Európy.

Nie som prorok, avšak môžeme jasne vidieť nestabilitu týchto krajín [Tretieho sveta], kde neustále narastá neznesiteľná chudoba zároveň s obscénym bohatstvom. Títo ľudia sa neobracajú so svojimi protestami proti svojim vládam, pretože od nich nič neočakávajú. Títo ľudia sa obracajú na nás, Európanov, keď prichádzajú v stále väčších počtoch na lodiach, čo môžeme dnes vidieť v Lampeduse a zajtra kdekoľvek inde. Nič ich od toho neodradí. A vďaka demografickému vývoju bude okolo roku 2050 vo Francúzsku vyrovnaný počet rodených (indigenných) mladých Francúzov a prisťahovalcov. Veľa z nich sa naturalizuje, čo samozrejme neznamená, že sa stanú Francúzmi. Netvrdím o nich, že sú to zlí ľudia, ale "naturalizácia na papieri" nie je naturalizácia srdca. Nemôžem ich považovať za krajanov. Je nevyhnutné, aby sme drasticky pritvrdili zákony o prisťahovalectve.“

Podľa Raspaila sú tu dva spôsoby, ako jednať s prisťahovalcami

Buď ich prijmeme a Francúzsko - jej kultúra a civilizácia - bude vymazané tak rýchlo, že jej nestihneme ani vystrojiť pohreb. Čo je podľa môjho názoru to, k čomu dôjde. Alebo ich úplne odmietneme - čo predpokladá, že prestaneme uctievať Iných a znovuobjavíme svojich susedov. Čo znamená, že musíme občas prestať brať zreteľ na "šialené kresťanské ideály", ako ich označoval Chesterton, alebo zvrátené ľudské práva a zavedieme tvrdé opatrenia na našu kolektívnu ochranu, aby sme zabránili rozpusteniu našej krajiny v univerzálnej rasovej kaši (mélange). Nevidím iné možné riešenie. Keď som bol mladý, tak som veľa cestoval. Všetci ľudia s ktorými som sa stretol, boli fascinujúci. Ale keď ich príliš miešate, prevládne animozita nad vzájomnými sympatiami. Métissage nie je nikdy mierumilovná. Je to nebezpečná utópia. Pozrite sa na Južnú Afriku!“

Raspail viacmenej neverí, že k týmto opatreniam dôjde a rovnako nevidí nikoho, kto by bol "duševne vyrovnaný" a mal odvahu urobiť to čo je treba. Trvá na tom, že "obhajcovia prisťahovalectva nie sú o nič väčší ľudomili než ja. Pravdepodobne medzi nimi nie je nikto, kto by si chcel ubytovať týchto nešťastníkov u seba doma." Ide o "emocionálnu faloš, maelstrom nezodpovednosť, ktorý nás raz pohltí".

Podľa jeho názoru tu môže byť jedna alternatíva medzi podriadením a násilím (tvrdými opatreniami). Touto alternatívou je vytvorenie uzavretých indigenných komunít. Útek Francúzov z ovlastí, kde tvoria neeurópsky prisťahovalci väčšinu a masové prostesty proti legislatíve uzákoňujú homosexuálne manželstvá zvestujú novú formu komunitarizmu a naznačujú, že milióny Francúzov budú odporovať "civilizačnej zmene", presadzovanej ľavicou. V dôsledku tohoto vývoja budú súperiace komunitarizmy posilnené vzájomnou animozitou, ktorá vyústi do extrémne násilných stretov.

Raspail neverí v náhle a neočakávané obrodenie: "Vyžaduje to neobyčajne silného ducha... Vyžaduje to, aby ľudia stále verili v svoju krajinu. Nevidím, že by ich tu veľa zostalo." Obroda by vyžadovala úplnú reformu štátneho školstva a médií, vrátane odopreniu priestoru pre učiteľov a novinárov, ktorí slúžia nepriateľovi:

Odstránili sme posvätné idey národa, výkonu moci, minulosti krajiny. Poškodili a zhanobili sme sochu Francúzska (obzvlášť ľavica!) až do tej miery, kedy už nič nebudí úctu. Veľa falošných ideálov, šírených štátnym školstvom a médiami je nekonečná. Ale čo sa mňa týka, žil som vo Francúzsku 1500 rokov. Som spokojný s tým, čo mám a nemám žiadny záujem to meniť...“

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Migranti chytení v Česku klamali, že sú neplnoletí
Španielsko: Voľby vyhrali socialisti, nacionalisti z Vox…
Egyptský prezident priznal úzku bezpečnostnú spoluprácu s…
Miestneho šéfa strany Alternatíva pre Nemecko hospitalizovali po…
Tisíce ľudí sa zúčastnili na rozsvietení stromčeka v Betleheme
Novorodený britský princ nie je žiadna opica!

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.