Kalendárium: 20. február 1999 - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odletel do vesmíru

0 20. február 2019, zdroj: TASR, foto: Rudolf Csiba, Wikimedia, CC BY 2.0
20. február 2019
zdroj: TASR, foto: Rudolf Csiba, Wikimedia, CC BY 2.0
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do kozmu 20. februára 1999 z kozmodrómu v Bajkonure. Dnes uplynulo od tohto okamihu 20 rokov.
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, 30. apríla 2009.

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do kozmu 20. februára 1999 z kozmodrómu v Bajkonure. Dnes uplynulo od tohto okamihu 20 rokov.

Pobyt prvého Slováka v histórii vo vesmíre dohodli ruská a slovenská strana v rámci realizácie medzivládnej dohody o vyrovnaní zadlženosti bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči SR, teda v rámci tzv. deblokácie ruského dlhu. Rokovania prebiehali od roku 1997, kedy sa začal aj širší výber adeptov na kozmický let. Z troch desiatok uchádzačov sa výber zúžil na 11 ľudí a napokon na štvoricu plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov).

Kozmonauti v rámci prípravy museli podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení na Slovensku aj v Rusku. Naučili sa ovládať kozmickú loď, zvládnuť navigáciu podľa vesmírnych telies pre prípad, že by technika vypovedala službu. Vytrénovaní boli aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, ak by neočakávane pristali v odľahlých končinách sveta. Súčasťou prípravy boli aj matematické testy vo výške 7500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a v riedkom vzduchu.

Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 presne o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času (o 9. hodine 17. minúte miestneho času) z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.

"Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú veget a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne," priblížil kľúčové okamihy letu Ivan Bella.

Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200-220 kilometrov nad zemským povrchom. "Bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až šokovo," povedal Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV.

Náročný bol približovací manéver kozmickej lode Sojuz TM-29 so stanicou Mir. Obe telesá sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spájali v rovnakej rýchlosti, akou sa pohybovali po obežnej dráhe, teda cca 28 tisíc km/h, čo je prvá kozmická rýchlosť. Pri zbližovaní sedem metrov dlhej a viac ako sedem ton vážiacej dopravnej lode so 140-metrovým a 130-tonovým Mirom mohli mať telesá vzájomnú rýchlosť najviac 10 cm/s. Keď sa loď priblížila na necelých 200 metrov, orbitálna stanica uskutočnila jeden kontrolný oblet okolo "zavisnutej" dopravnej lode a potom sa už začal samotný spojovací manéver. Po chvíli sa obe posádky privítali.

Ivan Bella sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, ktoré navrhli Ministerstvo školstva SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Išlo o štyri projekty z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.

Súčasťou programu endotest boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, teda v prvých dňoch, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.

V podmienkach bezváhového stavu veliteľ posádky Viktor Afanasiev zaviedol Bellovi kanilu a v priebehu približne troch hodín mu až päťkrát odobral vzorky krvi. V rámci výskumu musel tiež Ivan Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi a v rámci experimentu sa potom sledovalo, ako sa cukor dostával späť do normy. Na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu, aby sa zistilo, ako sa cukor v organizme odbúrava. Takisto v rámci experimentu Bella opäť riešil matematické rovnice, aby sa vyskúmalo, ako organizmus reaguje na stresové situácie.

Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi, približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 3.15 h SEČ. V mieste pristátia bolo o päť hodín viac. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil viac pol roka.

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.

Na let bolo vyčlenených z deblokácie ruského dlhu 20 miliónov amerických dolárov. Náklady na vedecké experimenty predstavovali 15,585 milióna korún (cca 500.000 eur). Náklady boli hradené z rezervného fondu vlády SR.

Pri príležitosti 20. výročia svojej cesty do vesmíru sa Ivan Bella rozhodol zorganizovať v týchto dňoch v Bratislave stretnutie, na ktoré pozval pätnásť európskych kozmonautov vrátane členov posádky, s ktorými letel. "Ide o jedinečné podujatie, aké sa na Slovensku zatiaľ neuskutočnilo," uviedol Ivan Bella. "Cieľom je využiť toto výročie, aby do povedomia Slovákov vstúpilo, že na Slovensku sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila, že môj let bola len určitá epizóda celého tohto cyklu," povedal Bella o stretnutí, ktoré podľa neho potvrdí, že Slovensko má svoje miesto vo vesmíre.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Nezabudnite na povinné začipovanie psa.
A. Kiska prehral spor o pozemky vo Veľkom Slavkove
Profesor Ďurica sa dožíva 94 rokov, jeho knihu o Tisovi vydali…
SNS stojí za A. Dankom, Most-Híd za jeho postoj kritizuje
NR SR: Výbor vypočúva uchádzačov o post sudcu ÚS, E.Fulcová…
Vláda opäť sľubuje, že stavebné práce na hrade Krásna Hôrka by…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.