PODVODNÍČKA? ČESKÝ HISTORIK PRIPOMÍNA PRÍPADY FALOŠNÝCH SVEDKOV HOLOKAUSTU

0 28. júl 2019, Karol Šťastný/Július Vonkomer
28. júl 2019
Karol Šťastný/Július Vonkomer
Prípad obete sovietskeho pracovného tábora Viery Sosnarovej, ktorej príhody v Čechách dojali k slzám nejedného účastníka vzdelávacích besied postupne prerastá do poriadneho škandálu. Český historik Adam Hradilek hovorí, že si vymýšľa, upozorňuje pritom na obdobné prípady falošných svedkov holokaustu, ktorých je dnes podľa neho vo svete veľké množstvo.
Podobných prípadov podvodných obetí, napríklad falošných svedkov holokaustu, je podľa historika Hradilka vo svete veľmi veľa.

Sosnarová, ktorá o svojom osude prvýkrát prehovorila až v roku 2002, kedy bolo český štát možné žiadať o odškodnenie tvrdí, že po druhej svetovej vojne bola zavlečená do sovietskeho gulagu. Už vtedy sa jej ale nepodarilo údajný pobyt v gulagu dokázať inak ako vlastným rozprávaním. Historik Adam Hradilek sa preto rozhodol predložiť dôkazy, že v gulagu nikdy nebola. Jej príbeh sme priniesli na našich stránkach aj my.

Srdcervúci príbeh dnes už 88-ročnej Viery Sosnarovej vzbudzuje veľké emócie na besedách aj u čitateľov knihy Krvavé jahody napísanej na základe jej rozprávanie. Zároveň ale vyvoláva aj pochybnosti u tých, ktorí sa s reálnymi pozostalými zo sovietskych gulagov rozprávali.

Historik Ústavu pre štúdium totalitných režimov Adam Hradilek pred nedávnom publikoval rozsiahlu štúdiu s radom autentických dokumentov, ktorá dokazuje, že Sosnarová v gulagu nikdy nebola. "Pani Sosnarová nebola väzenkyňou gulagu na Sibíri, ale civilnou zamestnankyňou niekoľkých tovární na Urale," tvrdí.

Svoje dlhoročné mlčanie Sosnarová zdôvodňuje tvrdením, že v Sovietskom zväze podpísala sľub mlčanlivosti, a tiež zo strachu, že by ju zavliekli späť.

Pochybovači ju naopak podozrievajú, že celú príhodu si vymyslela najmä zo zištných dôvodov, keďže za každý mesiac v gulagu by mala dostať odškodné dvanásťtisíc českých korún. Za devätnásť rokov by teda celková suma predstavovala až tri milióny korún.

Podľa Sosnarovej rozprávania sa strážcovia robotníkom vyhrážali, že pokiaľ nesplnia plán, tak budú potrestaní. "Buď nás zastrelia v lese a zakopú alebo nám dajú arzén do jedla," uvádza v svojom rozprávaní. Popisuje tiež sexuálne násilie. "Prišli sme z práce, bachari boli opití, otvorili dvere, vbehli do barákov a kričali, Vyzlečte sa! 'Nepozerali sa, či je vám desať alebo pätnásť a pol," rozpráva Sosnarová.

Historik tvrdí, že niektoré spomienky sú totálne nezmyselné. Pred zhruba desiatimi rokmi totiž viacerí historici začali o jej rozprávaní pochybovať. "Upaľovanie osôb v stodolách sú najväčšie zverstvá, ktorých sa dopúšťali nacisti," upozorňuje historik Hradilek.

"Na základe čítania historickej literatúry a konzultácií s ruskými partnermi, ktorí sa témou gulagu celoživotne zaoberali, môžeme povedať, že ide o niečo, čo nie je popísané v ZSSR. Taktiež vieme, že väzni gulagu neboli trávení jedom, to je nezmysel. Alebo že boli vraždení za nesplnenie noriem, nezmyselné je aj to obrovské množstvo sexuálneho násilia, "hovorí historik.

Historik rovnako pochybuje o tom, že by Viera Sosnarová nemala žiadne doklady. "Bolo pravidlom, že prepustenec z gulagu dostal priepustku, pretože sa nemohol pohybovať po ZSSR bez dokladov," upozorňuje Adam Hradílek.

Ľudia plakali a zasielali jej peniaze

S Vierou Sosnarovou sa prvýkrát osobne stretol až vlani na jednej z prednášok. "Zasiahla ma reakcia obecenstva," spomína. "K slzám dojala účastníkov besedy od tínedžerov až po dôchodcov, ktorí si vzápätí nakupovali knihu, ktorá reprodukuje jej príbeh, zasielajú jej peniaze. Uvedomil som si, že som svedkom podvodu."

Začal preto po skutočnom osude Viery Sosnarovej pátrať. Koncom minulého roka oslovil desiatky archívov v Česku aj v Rusku, sústredil sa na miesta, ktoré sa objavujú v ženiných spomienkach, obracal sa na štátne archívy, ktoré majú dokumenty o prenasledovaných a sledovaných osobách.

"Z archívu mesta Alapajevsk som získal dokument, kde je karta zamestnankyne Alapajevského metalurgického závodu Viery Plytké. To je prvý doklad o jej pobyte od mája 1946. Nevieme, ako sa dostala do ZSSR, ale pracovala tam od mája 1946, "uvádza - a predkladá aj ďalšie listiny.

"Dokument, ktorý získala pani Sosnarová v roku 1964 pri výstupe z továrne na výrobu vykurovacích zariadení a rúr, popisuje jej pracovné zaradenie od konca 40. rokov do roku 1964, kedy bola prepustená zo zamestnania s tým, že odchádza do Československa."

"To, akým spôsobom Věra Sosnarová prežila svoj život na území ZSSR, vie sama Viera Sosnarová, ale z tých dokumentov, čo sa nám podarilo nájsť, je zrejmé, že nebola väzenkyňa gulagu," myslí si Adam Hradilek.

Údajne problémová rodina

Historikovi sa podarilo zistiť ešte ďalšie fakty o celej rodine aj o jej predchádzajúcom živote v Brne. Matka Viery Sosnarové, mala často problémy so zákonom. Dokonca mala donášať gestapu. Možno práve preto po skončení vojny aj s dcérami z Československa utiekla do Sovietskeho zväzu, do miest, odkiaľ pochádzala.

Podobných prípadov, napríklad falošných svedkov holokaustu, je podľa historika Hradilka vo svete veľmi veľa. "Ide o ľudí, ktorí prešli traumami v detstve, potom prijali identitu obete koncentračných táborov alebo politických represií, nie je to ojedinelý prípad," upozorňuje s tým, že ide skôr o tému pre psychológov.

Viera Sosnarová sa samozrejme bráni a poskytla rozhovor pre českú DVTV:

 

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Voľby v Kurdistane môžu mať vplyv na budúcnosť kresťanstva v…
Izraelskí vojaci zranili desiatky protestujúcich Palestínčanov
Ukrajina: Zelenskyj a Porošenko absolvovali testy na alkohol a…
Nemali sme názorový rozpor, zhodli sa prezidenti ČR a SR M.…
Utečenci protestovali proti životným podmienkam v gréckom tábore
OSN: Až miliónu druhov hrozí pre činnosť človeka vyhynutie

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.