Ústavnoprávny výbor súhlasí s opätovným zavedením práva na odpoveď pre politikov

0 19. marec 2019, zdroj a foto: TASR
19. marec 2019
zdroj a foto: TASR
Verejní činitelia by mali mať opäť právo na odpoveď. Tento inštitút má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, s ktorou v utorok súhlasili členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Na snímke zľava člen poslaneckého klubu Smer-SD Pavol Goga, podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD Miroslav Číž a podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD Dušan Jarjabek.

Verejní činitelia by mali mať opäť právo na odpoveď. Tento inštitút má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, s ktorou v utorok súhlasili členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru.

Výborom zároveň neprešli štyri pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady SR Ondreja Dostála (SaS). Ten napríklad žiadal, aby novela neobsahovala finančné náhrady za neuverejnenie odpovede, aby sa právo na odpoveď nezavádzalo opäť pre politikov a aby sa toto právo zachovalo iba vo vzťahu k neúplným, nepravdivým a pravdu skresľujúcim tvrdeniam. Podľa poslanca Alojza Baránika (SaS) je novela v rozpore s európskym právom.

Predkladatelia právnej úpravy uviedli, že cieľom je aj otvoriť diskusiu o týchto otázkach. Podľa Číža verejný činiteľ musí zniesť vyššiu mieru záujmu o jeho osobu, ale nikde podľa neho nie je napísané, že je to absolútne.

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.

"Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana'," argumentujú predkladatelia.

Do tlačového zákona sa má dostať text, že "ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté".

Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.

Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Novela Trestného poriadku sťaží boj proti korupcii
Akciu K si v Žiline pripomenú svätou omšou
Dobrovoľníci vyzbierali v TANAP a PIENAP 1,16 tony odpadu
ÚŠP sa k vyšetrovaniu sledovania novinárov zatiaľ nevyjadruje
Odborári chcú diskutovať o skrátení pracovného času, firmy majú…
Markíza dostala pokutu viac než 33-tisíc eur, Joj Plus 8-tisíc

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.