Kalendárium: 12. január 1856 - Úmrtie Ľudovíta Štúra

0 12. január 2019, K. Kollár
12. január 2019
K. Kollár
Ľudovít Štúr zomrel na následky strelného poranenia, ktoré si nešťastne spôsobil pri preskoku priekopy na poľovačke. Aké boli posledné dni velikána slovenského národa?
Ľudovít Štúr reční pred uhorským snemom.

Ľudovít Štúr zomrel na následky strelného poranenia, ktoré si nešťastne spôsobil pri preskoku priekopy na poľovačke. Aké boli posledné dni velikána slovenského národa? 

V osudný deň 22. decembra prišli poňho dvaja chlapci - nadháňači zvery, aby šiel s nimi na poľovačku. Takto opisujú udalosť dobové svedectvá: „prišiel ku priekope, oddeľujúcej vinohrady od rolí. Keď mal priekopu preskočiť, z opatrnosti spustil kohútiky a pušku zavesil si na plece, majúc jej cievy nahor obrátené. Ale ako preskakoval, noha sa mu na zamrznutej zemi skĺzla, následkom čoho nazad sa prešinul, t. j. padol; v páde obrátila sa mu puška dolu cievami, k jeho nohám, a jeden kohútik, silne naraziac na zamrznutú zem, rozbil kapsľu — cieva vypálila a celý nábitok i s fujtášom vohnala mu do nohy.“

Ihneď Štúra naložili na rebrinový voz, ktorý sa tam objavil šťastnou náhodou. Priviezli ho do bytu vdovy po bratovi, kde počkal na lekára z Bratislavy. Nakoniec ranu prehliadli hneď traja lekári – liečba pozostávala z neustáleho dezinfikovania rany, aby sa neprejavila gangréna. Namiesto lekárom predpísanej „smradľavej zelenej vody“, ktorá po aplikácii neznesiteľne pálila, Štúr na radu jedného zo svojich ošetrovateľov súhlasil, aby mu ranu omývali konským močom. Nemohol ani sedieť, ani stáť, a tak ho prekladali na plachte.

Po troch týždňoch opatery sa rana na povrchu zacelila. Vtedy si Štúr všimol, že sa poranená noha stiahla, bola kratšia ako zdravá, na čo upozornil lekára Gajaryho pri rannej prehliadke: „ ‚Pán doktor, ja mám tú nohu kratšiu, – ja bych mal krivo chodiť? Oprobujte ju natiahnuť!‛ Keď to Gajary nechcel urobiť, povedal: ‚Ale musíte – ja vám kážem na svoju zodpovednosť!‛ Na takto vyslovenú žiadosť Gajary chytil opatrne nohu a proboval ju natiahnuť; ale keď pri tom Štúr boľastne zastonal, pustil Gajary nohu, a keď sa mu boľasť trochu utíšila, musel zase probovať ju naťahovať. Ako ju doktor znova naťahoval, čosi prasklo a na tvári Ľudovíta Štúra sa mihol kŕč bolesti. Potom si siahol na nohu a rýchlo odokryl poranené miesto. Valila sa z neho krv. Bola viac čierna ako červená. Zbadajúc to, povedal: ‚Už je zle so mnou‛ – a v ten istý deň v noci umrel.“ Stalo sa tak 12. januára 1856.

Štúrove šance pri dobovej úrovni medicíny ukázala pitva: „Od pŕs počnúc na celom drieku Štúr mal pekné, čisté mäso; ale keď pitvali ranené miesto na nohe, mäso bolo čierne a kosť horného stehna od jablka (hlavice bedrového kĺbu) nadol bola rozštiepaná.“ Rana sa nachádzala v hornej časti stehna, čo zrejme znemožnilo amputáciu. Rozhodujúcou bola nekróza tkanív stehenných svalov.

Pohreb Ľudovíta Štúra sa konal 15. januára o 14. hodine na evanjelickom cintoríne v Modre. „Pred rakvou kráčali dvaja študenti, krížmo šable držiaci s nadstoknutými na nich citrónmi; za nimi išla panna, nesúca venec na tanieri; rakev nieslo 12 remeselníkov, 12 študentov a 12 roľníkov zamieňavo; s oboch strán rakve neseno bolo 12 horiacich fakiel.“

Úvahy o cudzom zavinení alebo pokuse o samovraždu vyzerajú byť len špekuláciami, ktoré sa v podobných súvislostiach v prípade slávnych osôb objavujú takmer zákonite. Pohreb odbavovali 15. januára modranský farár Daniel Minich a Štúrov spolubojovník Jozef Miloslav Hurban.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Masový hrob asi 800 padlých nemeckých vojakov objavili vo…
Pozvánka na pietnu spomienku na nespravodlivo väznených počas…
Popieračka holokaustu Haverbecková neuspela s ústavnou sťažnosťou
Obľúbená vianočná pieseň 'Tichá noc' vznikla pred 200…
Pred 131. rokmi sa narodil prvý slovenský prezident Jozef Tiso
V Žiline chystajú pietnu spomienku na príslušníkov PTP

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.