Komentár k rozsudku o nerozpustení ĽSNS

Napriek tomu, že od pojednávania na Najvyššom súde SR o rozpustení ĽSNS uplynulo už niekoľko dní, stále táto téma rezonuje v našej spoločnosti. A aj keď je rozhodnutie senátu NS SR jednoznačné, nájdu sa ľudia a čo je na tom najhoršie, že aj z vyšších politických kruhov, ktorí ho neprimerane komentujú, v tom lepšom slova význame… Slovensko je právny štát, tak ho predsa politici prezentujú a Najvyšší súd a Generálny prokurátor sú základné piliere štátnosti. Ako si máme my, bežní občania vysvetliť nekorektné počínanie ministra spravodlivosti, keď v deň pojednávania príde pred budovu Najvyššieho súdu podporiť tragikomickú skupinku, ktorá chce na Slovensku zastaviť fašizmus?! Vážený pán minister, vážení členovia skupinky, ale aj pre ostatných, ktorí zdieľate takýto názor malé poučenie zo slovníka cudzích slov. Fašizmus je nacionálno-šovinistické a rasistické hnutie spojené s totalitným vládnutím. Takže z vášho pohľadu jeden zásadný problém – to totalitné vládnutie je primárnym predpokladom a podmienkou existencie fašizmu…a ĽSNS zatiaľ na Slovensku nevládne. Takže pre nabudúce odporúčam lepšie zadefinovať, koho to vlastne chcete zastaviť.

Ďalšou osobnosťou v poradí, ale rozhodne nie čo do významu je predseda vlády SR – muž, ktorý si podal ruku s Trumpom. Rozhodnutie senátu v žiadnom prípade síce nechcel spochybňovať, ale napriek tomu sa nevie zbaviť dojmu, že ĽSNS bola a je stranou extrémistickou. Čo je vlastne to isté. Pán premiér je veľmi znepokojený vývojom situácie v štátoch ako Maďarsko, Poľsko a hlavne Slovensko, kde zaznamenávame rapídny nárast extrémizmu. I keby pán premiér čo i len trošku pozornejšie sledoval dianie v Európe, tak by určite dospel k iným záverom. Ak sa niekde fašizmu a extrémizmu darí a to dokonca s požehnaním vládnucich štruktúr, tak potom je to v štátoch ako sú Lotyšsko a Estónsko. V metropolách Riga a Tallin sa veselo organizujú nočné faklové pochody, stavajú sa pomníky a vyznamenávajú sa dožívajúci kolaboranti s nemeckými okupantami, zakazuje sa hovoriť materinským jazykom veľkej časti populácie, či je tu porušované právo voliť. No a bezprecedentným príkladom nacionalizmu a fašizmu je bezpochyby Ukrajina. Tam sa už v mene tejto ideológie zabíjajú nevinní ľudia. A naše politické špičky vo všetkých vyššie uvedených príkladoch iba mlčia.

Stratégia tých, čo ťahajú nitky v pozadí bola priehľadná…nepúšťať ĽSNS do médií a ľudia – voliči veľmi skoro zabudnú. A poslednou inštanciou malo byť rozhodnutie senátu NS, na ktoré sa tak očividne všetci spoliehali. Ale zrazu je všetko naopak. Preferencie ĽSNS ako sa dalo predpokladať vzrástli o nejakých 5 percentuálnych bodov a to človek ani nemusel byť prognostikom s veľkým talentom a nasleduje predpoklad ďalšieho kontinuálneho rastu preferencií strany. V panike sa mení stratégia – treba pozývať Kotlebu do televízie a v priamych dueloch ukázať občanovi ako ich veľký vodca všetkých klame. Ako prvý sa pod zástavu rytierov bez bázne a hany postavil sám predseda parlamentu. Kotleba hodenú rukavicu prijal a je treba objektívne priznať, že pán Danko bol až netradične dobre pripravený na slovné šarvátky. Bezpochyby posilnený dopingom vo forme pozvánky na oslavu Dňa víťazstva v Moskve a podaním pravice od svetového lídra Vladimira Putina mu vlialo do žíl toľko energie, že divák pred TV obrazovkou chvíľami nadobúdal dojem, že všetka tá paráda na Červenom námestí sa konala iba kvôli nášmu predsedovi. Iba jemu podá ruku sám veľký Putin, iba jeho pozývajú na oficiálne návštevy do celého sveta a to už nevraviac o tom ako musel odmietnuť pozvanie do Mexika. Ako bolestne sa ho musela dotknúť nevinná poznámka moderátora, že on bol jediný predseda parlamentu z celej Európy pozvaný do Moskvy, ale pán Danko ho razantne poopravil – nie z Európy, ale z celého sveta! Všetko tak nádherne imponujúce…Celkom fajn, ale aj nezaujatý pozorovateľ tu pochopil, že všetko bolo tak trošku „zinscenované“.