Odkaz Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky

0 17. júl 2019, J. Murgašová
17. júl 2019
J. Murgašová
Dnes si pripomíname deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky už 27-krát. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR).
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávali Slováci pri vatrách, ktoré dostali názov „Vatry zvrchovanosti“.

Dnes si pripomíname deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky už 27-krát. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR).

Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.

Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky v úplnom znení:

Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26.

„My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.“

Dominantné KDH, VPN a maďarské politické strany boli zásadne proti deklarácii.

Podobne ako dnes, schyľovalo sa k voľbám. Z rokovania SNR vyplýva, čo predchádzalo prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti, aká to bola doba a aké názory hýbali osudom Slovenskej republiky.

Ján Čarnogurský, vtedajší predseda vlády za KDH, vtedy označil návrh deklarácie za „vrchol politického primitivizmu“ a za „kriminálne hazardérstvo s osudmi občanov tejto republiky“. Martin Porubjak, prvý podpredseda vlády (VPN), sa k nemu pridal slovami: „Majte na pamäti, kde sa ocitne Slovensko po tomto čine. A uvedomte si, prosím, že prijatím deklarácie urobíte prvý krok k rozbitiu spoločného štátu.“

Po pamätnej májovej schôdzi sa v Bratislave 14. júna 1992 konal míting spojený s podpisovou akciou proti rozbitiu spoločného štátu. V Kultúrnom živote vyšla výzva Za spoločný štát, za ktorou nasledovalo 891 podpisov.

Výzvu podpísali desiatky kultúrnych pracovníkov a umelcov, okrem iných aj Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Juraj Jakubisko, Deana Horváthová, Fero Fenič, Magda Vášáryová, Milan Lasica, Tomáš Janovic, Ján Štrasser, Martin Porubjak, Elena Vacvalová, Ján Hoffstädter, novinári Eugen Korda, Ľuba Lesná, Martin Kasarda, politici aj neskorší členovia vlády samostatnej Slovenskej republiky a poslanci NR SR – Iveta Radičová, Rudolf Chmel, Tatiana Rosová, Rudolf Zajac, František Šebej, Fedor Gál, Ladislav Kováč a ďalší aktéri spoločenského a politického pohybu vtedajších hektických čias.

Júnové parlamentné voľby v roku 1992 však zmenili pomer politických síl v Slovenskej národnej rade, kde víťazné HZDS spolu s SNS a SDĽ dosiahlo ústavnú väčšinu potrebnú na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti. Bolo rozhodnuté. VPN ako politické hnutie orientované na Prahu prakticky prestalo existovať a KDH stratilo vyše desať percent voličských hlasov.

Voľby boli vlastne nevypísaným referendom, ktorým dali Slováci najavo svoju vôľu žiť v samostatnom štáte. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola v SNR prijatá hlasmi 113 poslancov.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Prečo chce mať EÚ zaregistrované určité spoločnosti?
Mondi SCP spustilo v Ružomberku výstavbu nového papierenského…
Porušenie volebného moratória môže viesť aj k zneplatneniu…
Vyvrátenie právnych námietok Lucie Žitňanskej
Štúr dokázal za jednu dekádu vybudovať intelektuálny základ…
Modernizácia železnice pri Považskej Bystrici sa predraží o vyše…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.