Odmietnuť Mníchovskú dohodu by znamenalo vojnu ČSR s Hitlerom

0 30. september 2018, zdroj: TASR
30. september 2018
zdroj: TASR
Ak by Československo (ČSR) odmietlo Mníchovskú dohodu, znamenalo by to vojnu s hitlerovským Nemeckom. Otázku, či ČSR mala dohodu odmietnuť a bojovať, sa podľa Jakuba Drábika z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, zrejme nikdy nepodarí zodpovedať.
Ako to vyzeralo po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži.

„Takáto obrana by bezpochyby stmelila národ a posilnila národnú identitu. Československo by tým získalo národný mýtus hrdinského odporu voči okupácii. Stálo by to však nepredstaviteľné množstvo ľudských životov,“ vysvetlil Drábik pre TASR. 
      Odmietnutie Mníchovskej dohody by totiž podľa neho znamenalo vojnu s Nemeckom bez jediného spojenca. „Československé opevnenia neboli dokončené, no predovšetkým boli budované so zámerom zadržať nemeckú armádu do doby, než prídu na pomoc spojenci, nie so zámerom poraziť Nemecko a vyhrať vojnu,“ zdôrazňuje Drábik. Historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa tvrdí, že vojnu s ČSR chcel Hitler rozpútať za každú cenu. Splnil by sa tým podľa neho Hitlerovi sen o „malej vojne“. 
      Dôvodov na odmietnutie pomoci mali západné mocnosti podľa Drábika hneď niekoľko. „Neboli ochotné bojovať, prevládal strach z vojny a v neposlednom rade hrala svoju úlohu i neschopnosť francúzskych a britských politických elít, nepripravených na takto vyhrotené situácie,“ vysvetľuje Drábik.
      ČSR mala vyspelé hospodárstvo, Drábik dodáva, že bola štvrtým najväčším vývozcom zbraní na svete. Okrem hospodárskeho významu a túžby ovládnuť strednú Európu mal podľa historika Hitler záujem o ČSR aj z ideologických pohnútok, pretože chcel zabezpečiť „životný priestor“ nemeckého národa na východe. 
      Keďže československá vláda vyhodnotila situáciu ako beznádejnú, Mníchovskú dohodu prijala. Bezprostredne po podpise dohody muselo Československo odstúpiť Sudety, ale aj ďalšie územia bez nemeckej väčšiny. „Tesne pred polnocou 30. septembra československej vláde odovzdalo ultimátum i Poľsko, ktoré žiadalo časť Tešínska (o niečo neskôr potom časť Oravy, Spiša, Kysúc a Šariša). Vláda ČSR mu vyhovela. A nakoniec po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 nasledovala strata južných území Slovenska, časť východného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska,“ vysvetľuje Drábik.
      Ako dodáva Klubert, Československo prišlo o pohraničné opevnenia, 30 % územia, 34 % obyvateľstva a obrovské priemyselné kapacity. „Bolo prerušených viacero dôležitých ciest a železničných tratí. Nacisti začali okamžite po okupácii vyháňať zo Sudet Čechov a Židov. Vyše 300.000 českých obyvateľov, ktorí zostali v Sudetách, sa ocitli v postavení bezprávnej menšiny,“ dopĺňa Klubert.
      Na základe dohody pripadlo Nemecku aj územie dnešného sídliska Petržalka, v novembri 1938 došlo aj k odstúpeniu Devína. „Petržalku premenovali Nemci na Engerau a navštívil ju i Adolf Hitler, ktorý si z brehu Dunaja pozrel Bratislavu,“ uzatvára Drábik.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Nová brazílska vláda odstúpi od migračného paktu OSN
Majestátny Choč inšpiroval prírodovedcov, turistov i Hviezdoslava
Ombudsmanka navrhla štyroch kandidátov na sudcov ÚS, radili jej…
Proti ťažbe uhlia v Hambašskom lese demonštrovalo 50.000 ľudí
Pravdu do RTVS!
Rozhovor s M. Trenevskim o Macedónsku a NATO: „Nepotrebujeme…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.