Otec slovenského národa Andrej Hlinka: „Za Boha život, za národ slobodu!“

0 20. október 2019, OZ Dedičstv otcov
20. október 2019
OZ Dedičstv otcov
Andrej Hlinka, jedna z najvýznamnejších a najmilovanejších osobností slovenského národa, sa svojou charizmou, genialitou, pracovitosťou a vytrvalosťou natrvalo zapísal do histórie a sŕdc nášho národa.
Slávnostná svätá omša počas spomienky na otca národa Andreja Hlinku.

Sto tridsiate výročie kňazskej vysviacky a stopäťdesiate piate výročie narodenia Andreja Hlinku sme oslávili v Bratislave-Krasňanoch. Slávnostná spomienka sa konala v sobotu 28. septembra 2019 v Katedrále sv. Šebastiána. Slávnostnú svätú omšu celebroval otec biskup František Rábek, predseda Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS, koncelebroval páter Ján Ďurica, SJ. Svätá omša bola uvedená fujarovými fanfárami a sprevádzal ju mužský spevácky zbor Chorus Augustini, pôsobiaci v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke, pod vedením zbormajstra Róberta Dinuša.

Na slávnosti sa zúčastnil ministerský radca Veľvyslanectva Rumunska v SR Eugen Predatu,

druhý tajomník Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave Robert Frelik, nechýbali ani zástupcovia Národnej rady SR a ministerstva kultúry. Osláviť otca národa v hojnom počte prišli aj veriaci.

Otec biskup v homílii nadviazal na evanjeliové čítania a vyzýval na život v spravodlivosti, nábožnosti, viere, láske, trpezlivosti a miernosti, pretože zachovávanie Božích prikázaní je cestou do večného života. Vyzdvihol kňazskú vernosť otca Andreja Hlinku Bohu a národu počas celého jeho života či už v službe kňaza, alebo v službe politika:

A tu by som prešiel na druhú časť, k mužovi dnešného dňa, na ktorého spomíname, pánovi prelátovi Andrejovi Hlinkovi. Bol kňaz a ako človek, ktorý mal lásku k ľuďom; lásku k národu a tomu zasvätil svoj život v kňazskej službe, ale aj ako politik. Dnes je situácia iná, už máme dosť inteligencie schopnej plniť aj politické úlohy a my kňazi priamo do politického života nemôžeme zasahovať a nesmieme. Ale v tých časoch to bolo iné. A vieme zo života Andreja Hlinku, že túto svoju politickú činnosť chápal ako službu národu, pre dobro národa a to je správny motív – slúžiť spoločnému dobru. Vieme, že toto spoločné dobro videl rozličným spôsobom, ako sa veci vyvíjali – najprv v spoločnom štáte s Čechmi, potom bol presvedčený, že Slovensko potrebuje samostatnosť, a tieto jeho politické vízie sa postupne naplnili, aj keď za tých ťažkých okolností tretej ríše. Potom došli časy, keď čo len náznaky nejakej túžby po samostatnosti Slovákov znamenali väzenie alebo ešte niečo horšie, ale potom nám Boh dal ten dar slobody a národnej samostatnosti, po ktorej Hlinka túžil a ktoré on chápal ako to najlepšie pre Slovákov. Za to mu treba byť vďačný a je potrebné, aby sme si brali z neho a jeho spôsobu života, jeho služby národu príklad. Politická služba by mala byť formou lásky k blížnemu, a to formou veľmi dôležitou. Ján Pavol II. kedysi povedal, že politika, to je robenie dobra mnohým. A čo sa robí pre mnohých, to je dobré aj pre jednotlivcov, čiže môžeme urobiť dobre mnohým. A tu je otázka, či ľudia, ktorí sú činní v politike, to takto chápu, či im záleží na konaní dobra pre spoločnosť, alebo dobra pre seba, alebo nejaké úzke skupiny A je správne, aby sme si pripomínali a brali ako vzor takých mužov, ako bol Andrej Hlinka, ktorí boli nezištní, ktorí urobili niečo pre ľudí a pre národ.

Na záver, milí priatelia, ďakujme Bohu za dar takého muža, ako bol Andrej Hlinka, a za dar jemu podobných. Prosme Boha za večnú odmenu pre tohto muža, ktorý stál na strane spravodlivých voči Bohu i voči ľuďom, a prosme, aby o ňom platilo, čo Ježiš povedal: Blahoslavení lační po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“

Po chrámovej hymne Bože, čos’ ráčil slovenskému rodu... Daniela Suchá poďakovala otcovi biskupovi za slávenie svätej omše a odovzdala mu kyticu kvetov. Slávnosť bola ukončená hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. Organizátormi podujatia boli DEDIČSTVO OTCOV, o. z., a Spoločnosť Andreja Hlinku.

Otec slovenského národa Andrej Hlinka.

 

Svätý Otec Pius XI. udelil Andrejovi Hlinkovi titul Msgr., 9. marca 1927 ho vymenoval za infulovaného pápežského protonotára a dostal právo používať pontifikálie.

Slávnostná inštalácia Hlinku ako pápežského protonotára sa konala v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku 19. júna 1927 za účasti otca biskupa Vojtaššáka a početného zástupu duchovenstva, predstaviteľov verejného života a veriaceho ľudu.

Andrej Hlinka svoju prvú pontifikálnu svätú omšu ako pápežský protonotár celebroval 19. júna, v deň 38. výročia svojej kňazskej vysviacky.

Rumunský kráľ Karol II. udelil Andrejovi Hlinkovi v roku 1936 Rad rumunskej koruny za spoluprácu s Rumunmi počas Rakúsko-Uhorska a za spoločné utrpenie prežité v segedínskom väzení.

Pri príležitosti 73. narodenín dostal Andrej Hlinka poľské vyznamenanie Polonia restituta. V mene prezidenta Poľskej republiky mu ho v Ružomberku odovzdal Wacław Łaciński, poľský konzul v Bratislave.

Slovenský snem dňa 25. apríla 1939 prijal zákon č. 83/1939 Sl. z., podľa ktorého sa Andrej Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove Slovenského snemu.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. októbra 2007 prijala zákon č. 531/2007 Z. z. o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku bola v budove Národnej rady Slovenskej republiky nainštalovaná busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej je uvedený text: "Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku".

Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej pri Ružomberku.

Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1889 v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ako kaplán pôsobil v rodisku biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom-Kline, vo Svätej Alžbete, dnes Liptovské Kľačany, a v Tvrdošíne. V roku 1892 bol vymenovaný za farára v Liptovských Sliačoch, potom bol farárom v Ružomberku, kde odišiel do večnosti 16. augusta 1938.

Po zádušnej svätej omši v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku rakvu s Hlinkovými ostatkami uložili do krypty jezuitov na miestnom cintoríne.

Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31. októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku.

V marci 1945 bola rakva s telesnými ostatkami Andreja Hlinku tajne prevezená na dodnes neznáme miesto. Rakva bez telesných ostatkov Andreja Hlinku bola nájdená v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave. V roku 2003 pri príležitosti 65. výročia úmrtia Andreja Hlinku bola rakva vystavená v Mauzóleu Andreja Hlinku v Ružomberku.

Daniela Suchá, DEDIČSTVO OTCOV, o. z.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Vláda nehľadí pri raste minimálnej mzdy na rozdielne vplyvy na…
Progresívne Slovensko: BEZ ROVNAKÝCH PRÁV PRE LGBTI ĽUDÍ LEPŠIE…
Policajný prezident začal disciplinárne konanie voči P. Hraškovi
O Glváčovi musí rozhodnúť vedenie Smeru-SD, uviedol E. Tomáš
Rodová rovnosť na Slovensku sa za 10 rokov mierne zhoršila
Splnomocnenec na celoštátnej súťaži Poznaj slovenskú reč

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.