Progresívne Slovensko: BEZ ROVNAKÝCH PRÁV PRE LGBTI ĽUDÍ LEPŠIE SLOVENSKO NEVYBUDUJEME
0 25. september 2019, Július Vonkomer
Progresívci v tom majú jasno. Najväčším problémom Slovenska je akési upieranie práv ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Možno im krivdím a vôbec im nejde o Slovensko. Veď názov Slovensko či Slovenská republika ani nepoužívajú. Pre nich sme len „táto krajina“. Takto si obhajuje svoj boj za práva sexuálnych menšín jedna z tvárí Progresívneho Slovenska Zora Jaurová:
„BEZ ROVNAKÝCH PRÁV PRE LGBTI ĽUDÍ LEPŠIE SLOVENSKO NEVYBUDUJEME
Takže zasa sme v niečom v Európe prví. Tentokrát v upieraní práv ľuďom s inou sexuálnou orientáciou.
Ale prv než sa začneme v našej liberálnej bubline masochisticky pohoršovať na tým, aká veľká hanba je žiť v takej krajine, skúsme si položiť otázku – sú naozaj Slováci tak radikálne viac xenofóbni, uzatvorení a „jedine správnym“ sexom posadnutí ako všetci ostatní Európania? Nebude náhodou, ako tomu väčšinou býva, príčina v tých, ktorí vedú verejnú debatu?
Nie, nemám na mysli iba populistické bičovanie nálad posledných rokov, v ktorom je Ficovi, Dankovi, či Kotlebovi dobrá akákoľvek skupina, na ktorú sa dá nakresliť jasný terč. Problém je, že sme ho už nakreslili dávno, v mene „vyššieho cieľa“. Pri každom veľkom politickom zápase, ktorý táto krajina za posledných tridsať rokov zažila, sme si v mene konzervatívno-liberálneho spojenectva tej lepšej časti politického spektra vypočuli prehlásenia o tom, že teraz na práva LGBTI ľudí nie je čas, teraz sú dôležitejšie veci, treba poraziť Mečiara, realizovať reformy, bojovať s Ficom.
Nie xenofóbi a populisti, ale my, ktorí chceme lepšie Slovensko sme z práv ľudí s inou sexuálnou orientáciou urobili prekážku napredovania krajiny, automaticky predpokladajúc, že tí, ktorí majú v debate ustúpiť, sú vždy na tej liberálnej strane.
Ten graf je výsledok našej neschopnosti pochopiť, že upieranie práv jednej skupine ľudí nás k modernejšej krajine nikdy neposunie. Ani v mene akéhokoľvek vyššieho cieľa.
Nie, nie sú to práva ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktoré brzdia túto krajinu v napredovaní. Sme to my, ktorí v mene vyšších cieľov dehumanizujeme jednu, či viaceré skupiny ľudí.
Čo keby sme im tie práva konečne priznali, aby sme sa zo všetkých síl mohli začať venovať „vyšším“ cieľom?“
Aspoň vieme čo by bola priorita ak by sa takíto ľudia dostali reálne k moci. Nie je to vysporiadanie sa so zločincami ktorí našu republiku desaťročia rozkrádajú, nie je to pomoc mladým rodinám, nie pomoc pracujúcim ktorí vytvárajú na Slovensku hodnoty (veď aj predseda Truban sa vyjadril, že roboši sú akási špecifická sekta ľudí..). Prvoradé je zabezpečiť vraj odopierané práva sexuálnym menšinám. Noví politici vitajte- zdravý rozum zbohom.
