Realistická politika proti globalistickým figurantom

Bratislava, 14.1.2021. Dôvody sú celkom jasné. Sedieť doma a počúvať katastrofické scenáre bolo relatívne pohodlné. Deti sa určite nehrnuli do školy a zamestnanci privítali, že sa nemusia náhliť do práce a stačí im sedieť doma predstierať prácu v režime „home office“. Niektorí tomu celkom neunikli, lebo výroba stále ako tak beží, obchody sú otvorené (niektoré), komunálne služby stále fungujú a tak mnohí – ako keby – nemajú zo situácie viditeľný benefit.

Ľudia si zvykajú. Nemôžu cestovať, nosia rúška, nemôžu ísť na pivo, nemôžu športovať a postupne sa stávajú apatickými. Mnoho vecí a aktivít, kedysi samozrejmých – sú nedostupné. Režim rozpráva o demokracii a pritom vládne prostredníctvom núdzového stavu. Ako sa situácia vyvíja v súvislosti so strašiakom pandémie sa nemajú odkiaľ dozvedieť. Zostáva im len veriť zradným médiám a tie nemôžu pravdu nikdy napísať.

Potom je tu skupina ľudí, ktorí na situácii profitujú. Majú výhody, ktoré nemali a nemohli o nich ani snívať. Lekári a zdravotníci v Covid-oddeleniach dostávajú príplatky a pritom sa ich práca od tej predtým ani veľmi nelíši. Nie je možné od nich očakávať, že to priznajú. Stali sa dobrovoľnými propagátormi režimu, ktorý zomelie aj ich – len možno neskôr.

Mnohí sa pýtajú: „...kde sú tí politici, ktorí majú víziu a plán, kde sú tí vodcovia, ktorí v histórii toľkokrát prejavili nadhľad a realistický pohľad na svet?“. Odpoveď je viac ako jednoduchá. V globalistickom svete, ktorý už desaťročia po II.svetovej vojne budujú slobodomurárske elity, nie je miesto pre takých ľudí a politikov. Dnes vládnu len figuranti, ktorí nie sú skutočnými politikmi, lebo pre takých je miesto len vo väzeniach.

Krajiny, ktoré ovládali moderný svet a vytvorili civilizáciu, ktorej zvyšky ešte dnes existujú sú úplne v rukách „demokraticky“ zvolených panákov, ktorých nie je možné odstrániť. Dobrým príkladom boli minuloročné prezidentské voľby v USA. Voľby sa falšujú takmer všade a stále. Takzvaná demokracia je totiž v skutočnosti totalita, ktorá v divadelnom móde predstiera pluralitu.

Zoberme si ako príklad našu krajinu, kde prebieha ukážkový rozklad slobodnej spoločnosti. Volanie po slobode je označované za zločin, konšpiráciu a fašizmus. Údajne demokraticky zvolená moc si okázalo predlžuje núdzový stav, aby mohla zrušiť postupne úplne všetky slobody a zničiť občanom celý život, taký aký poznali predtým. Lenže ľudia zatiaľ nereagujú. Ešte majú čo jesť a nemajú pracovnú povinnosť. Ale to všetko postupne príde.

Už druhé volebné obdobie je v slovenskom parlamente Kotlebova ĽSNS, ktorá založila svoj program na kresťanstve a politike zdravého rozumu. Nazýva veci pravým menom. Zločin nazýva zločinom a poukazuje na primitívny relativizmus vládnuceho režimu. Odmieta korupciu a klientelizmus, ktorý je základom súčasnej moci a v spoločnosti pretrváva od polovice minulého storočia. Snaží sa ľuďom otvárať oči a chrániť ich pred morálnou a materiálnou skazou.

Toto však nemôže vyhovovať figurantom, ktorí majú svoje záväzky niekde úplne inde. Tí nemôžu dopustiť, aby niekto kto dokonale demaskoval charakter ich moci, mal akýkoľvek podiel na rozhodovaní. Preto stranu kriminalizujú. Snažia sa ju odstrániť zo scény a nahradiť nejakou alternatívou vo forme zradnej SNS, či iného subjektu, ktorý by nerobil nič iné, len znovu klamal občanov.

Občania, ktorí sú vo svojej podstate veľmi jednoduchí ľudia, nemajú veľké možnosti, ale ani snahu niečo hľadať. Sú v úplnej závislosti od komerčných televíznych splaškov a mediálneho propagandistického oblbovania. Bude musieť prísť ku veľkej zmene životného štýlu, aby pochopili, že pohodlný život ničnerobenia skončí. Budú pracovať za minimálnu, alebo žiadnu mzdu a všetky radosti im budú odobraté. Stanú sa otrokmi a ani to nezbadajú. To však bude neskoro na akúkoľvek zmenu.

Čo poradiť ľuďom v týchto ťažkých mesiacoch? Trpezlivosť? Nie. To práve režim očakáva a po tom volá. Poslušnosť, ktorú nazývajú zodpovednosťou? To je presne to, čím ich trápia. Potrebujú kritické myslenie a samostatné rozhodovanie. Toho sa režim práve bojí a to tresce.

Bez toho sa však nepohneme ani o krok a možno sa o rok v tomto čase už ani nestretneme.