Rockefellerovci: Svet patrí nám

0 27. august 2018, Zdroj: zen.e15.cz
27. august 2018
Zdroj: zen.e15.cz
Nech sa pozriete na akúkoľvek oblasť globálneho biznisu, vždy na ne narazíte. Napriek tomu nie je žiadna iná rodina obostretá toľkými mýtmi a tajomstvami.
John D. Rockefeller

Už otec Johna D. Rockefellera bol podvodník. A aj keď sa o rodinu príliš nestaral, niečo synovi predsa len zanechal: "Nepremárnim žiadnu príležitosť svojich chlapcov podviesť. Kšeftujem s týmito chlapcami a podvediem ich, kedykoľvek môžem. Chcem, aby boli prefíkaní," chválil sa raz William Rockefeller svojmu priateľovi, aspoň podľa kronikára rodu Allana Nevinsa.

Raz sa spolu hrali a synček ako obvykle na otcovu výzvu skočil zo stoličky do jeho náručia. Tentokrát ale prefíkaný otec natiahnuté ruky stiahol späť malý John sa udrel. „Veľký Bill“ sa nad ním sklonil a povedal mu: „Pamätaj, že nesmieš nikdy nikomu veriť, ani najlepšiemu priateľovi. Veriť musíš len sebe.“ Sám to musel vedieť najlepšie. Bol mastičkárom a šarlatánom, ktorý si hovoril Doktor a po domoch predával ropu vo fľaštičke ako liek na bradavice, rakovinu, impotenciu či čokoľvek, na čo si spomeniete. S trochou nadhľadu by sa dalo povedať, že bol prvým naftárom v rodine, ktorá počas len desiatich rokov ovládla ropný priemysel v USA. tak sa z Rockefellerov stal najmocnejší klan, aký kedy v Amerike žil, a napriek tomu sa o nich skoro nič nevie. Alebo práve preto?

Na túto rodinu existujú v zásade dva odlišné pohľady. Jeden hovorí, že sú to tvrdí obchodníci, ktorí svoju najväčšiu moc stratili spolu s rozdelením ich ropného monopolu pred sto rokmi, a potom sa stali bežnými miliardármi a bohumilými mecenášmi. Ten druhý ich vidí ako lúpežných barónov, ktorá monopol nestratili, naopak stále naberajú na sile a v skutočnosti sa ich majetok pohybuje v biliónoch (to nie je preklep) dolárov. Pokiaľ by bol pravdivý len zlomok informácií o všetkých projektoch, za ktorými stoja, robilo by to z Johna Davisona Rockefellera a jeho širokého potomstva niečo medzi Darthom Vaderom, Drakulom a epidémiou. Kde je ale pravda? ZEN sa vydal na vzrušujúcu púť po stopách ztelesnenia amerického sna, aby vám priniesol niektoré verejne dohľadané informácie.

Na rozdiel od svojho otca mal najučenlivejší z ôsmich detí John D. cieľavedomosti na rozdávanie, a ešte než mal dvadsať rokov, obchodoval s poľnohospodárskymi produktami. V roku 1859 ho spoločníci vyslali do pensylvánskeho mestečka Titusville, aby zistil, či by ropa, ktorá tu bola objavená, mohla byť skutočne tak lukratívna, ako sa hovorilo. Rockefellerovi čoskoro došlo, že predovšetkým jej spracovanie a doprava sú tou pravou zlatou žilou. A tok založil v roku 1870 Standart Oil Company.

Vec, ktorú John D. nenávidel zo všetkého najviac, bola konkurencia. Ak v dobe vzniku Standart Oil pôsobilo v okolí Clevelandu 27 rafinérií, počas pár rokov sa Johnovi podarilo skutočné majstrovské dielo. Nielen že sa dohodol s najbohatším Američanom Corneliom Vanderbiltom a neskôr jeho rivalom Tomom Scottom na vytvorení železničného monopolu na prepravu ropy, čím získal proti iným rozhodujúcu výhodu - oboch magnátov naviac donútil a podplatil, aby mu dávali ilegálne provízie či zľavy nielen na jeho vlastné zásielky, ale aj na každý barel, ktorý prepravovali jeho konkurenti.

Vanderbilt, prezývaní Komodor, mal podľa článku z roku 1881 Príbeh veľkého monopolu v časopise The Atlantic prehlásiť, že bol len jeden muž, ktorý mu mohol diktovať - Rockefeller. Tomu sa tak za jediný rok podarilo geniálne vyradiť z hry ostatných spracovateľov ropy, a to pomocou ich vlastných peňazí. Simon Sterne, právnik Newyorskej komisie pre železnice, ktorý sa nekalé praktiky na železniciach snažil vyšetriť, uviedol, že "vzťahy železničných spoločností a Standart Oil sa ukázali ako najnehanblivejšie prekrútenie povinností verejnej dopravy na súkromné účely v histórii sveta".

K tomu, aby vybudoval takéto impérium, ale aj sebaprehnanejší obchodník potrebuje jednu vec - peniaze. Tie Rockefellerovi podľa novinára Jima Marrsa (stal sa najpredávanejším autorom v kategórií literatúra faktu v rebríčku New York Times) poskytla National City Bank of Cleveland, identifikovaná kongresovými výsluchmi z 70. rokov 19. storočia ako jedna z troch amerických bánk ovládaných rovnako (všetkého)schopnou európskou dynastiou Rothschildov. (viď box na konci článku).

John D. Všetkéhoschopný

Za 72 500 dolárov Rockefeller vyplatil a z firmy proti ich vôli vytlačil svojich spoločníkov. A potom systematicky zvalcoval rivalov. Spočiatku im ponúkal peniaze či akcie Standard Oil výmenou za to, že mu firmy predali za najnižšie ceny, aké mohli ponúknuť. Tí bystrejší vzali akcie. Ako ale dopadli tí tvrdohlaví? "Pokiaľ sa Standard Oil nedarilo expandovať mierovými prostriedkami, bol pripravený k násiliu. ... Oslovil vedúceho nepriateľskej rafinérie. Predák dostal doživotnú rentu a v žiadanú dobu v onej nezávislej továrni došlo k malej explózii," píše v knihe The Robber Barons z roku 1934 novinár Matthew Josephson. Nie je divu, že pri takej vynaliezavosti už v roku 1880 JDR vlastnil viac než 90% americkej naftovej produkcie.

Rockefeller bol špecialista na jednanie prostredníctvom nastrčených osôb v politike, médiách aj u konkurencie - taktika nájsť ľudí, ktorí sa dajú kúpiť, sa mu osvedčila najviac. "Schopnosť jednať s ľuďmi je zrovna tak speňažiteľná ako cukor alebo káva," hovorieval. Všetci dobrí oligarchovia sa tohoto sofistikovaného systému napokon držia dodnes. William Manchester v knihe Rockefeller Family Portrait napísal: "Verejnosť si dlho nebola vedomá jeho moci, pretože predstieral, že súťaží s firmami, ktoré tajne úplne vlastnil. Skutoční rivali zisťovali, že má vo vrecku ich najvernejších funkcionárov. Chápadlá chobotnica boli všade."

Keď si verejnosť všímať začala, bolo už neskoro. Zásluhou päťročného investigatívneho výskumu slávnej Idy Tarbellovej, dcéry jedného z malých pensylvánskych producentov ropy, medzi ktorými mal John D. prezývku Reckafellowe teda "Všetkého schopný", sa Američania dozvedeli, ako pod pláštikom zbožnosti, čestnosti a voľného trhu funguje organizovaný zločin. Reportáže vyvolali pozdvihnutie a začalo sa hovoriť o nutnosti monopol rozdeliť. Dňa 15. mája 1911 americký vrchný súd rozhodol: "Sedem osôb a ich korporačný nástroj sa spiklo proti svojim spoluobčanom. Vrámci bezpečnosti štátu je nutné, aby bolo toto spiknutie neutralizované..." A tak bol Standard Oil rozdelený.

Rockefeller na to bol samozrejme pripravený. Ako spomenul v knihe Boháči a superboháči uznávaný ekonóm Ferdinand Lundberg: "Popis histórie všetkých autorov, tých, ktorí mu prajú, aj tých druhých, jasne ukazuje, že Rockefeller bol hlboho spikleneckej, intrigánskej povahy, vždy plánoval na roky dopredu, s jasnou víziou..." A tak prijatie antimonopólneho zákona pomohlo práve jemu. Standard Oil Company totiž najskôr pretransformoval v Standard Company Trust - prvú veľkú korporáciu tak, ako ju poznáme dnes. Štruktúra zahŕňala bludisko obchodných vzťahov a prepletencov, takže bolo takmer nemožné ich rozpliesť. Po rozdelení Standard Oil vniklo 34 spoločností známych dnes ako ExxonMobil, BP či Chevron - teda korporácie, ktoré dodnes ovládajú západný obchod s ropou. Nástupnícke spoločnosti boli prepojené cez banky vždy aspoň jedným členom dozornej rady.

Šikovné nadácie

V tej dobe sa ale predsa len bortila jeho povesť šikovného selfmademana a kritika k nemu mierila zo všetkých strán. John D. si preto najal muža menom Ivy Lee - vtedajšiu jednotku PR a reklamy. Ten mu poradil jednoduchú vec: že si reputáciu vylepší, keď bude rozdávať peniaze. Rockefellerovu transformáciu v ľudomila dobre popisuje v knihe Akta Rockefeller novinár Gary Allen. Zjednodušene by sa dala zhrnúť takto: rozdával peniaze svojim novo vzniknutým nadáciám a potom nadácie nechal svoje peniaze utrácať tak, aby jeho impériu vyniesli ešte väčšiu moc a zisk. "Princíp spočíva v tom, že sa vzdáte vlastníctva, ale udržíte si kontrolu. Väčšina ľudí si nemyslí, že im niečo skutočne patrí, pokiaľ nemajú vlatnícke právo. Rockefellerovia vedia, že je to veľká chyba. Veľakrát je lepšie, keď váš majetok vlastní nejaký fond alebo nadácia pod vašou kontrolou." Pokiaľ o vás nikto nevie, uchováte si naviac aj to najcennejšie - slobodu...

V dobe, kedy čelil Standard Oil antimonopolnemu zákonu a americké štáty jeden po druhom schvaľovali 16. dodatok ústavy o progresívnej dani z príjmu, vtedy najbohatšiemu Američanovi stačilo vytvoriť niekoľko nadácií, ktoré boli od dane oslobodené, a rozdelil medzi ne akcie: "Malo to rovnaký efekt, ako keď presuniete peňaženku z pravého vrecka do ľavého. Podarilo sa mu nielen vyhnúť sa daniam z príjmu, ale aj tým z nehnuteľností či dani dedičnej. Generácie rodiny tak rozdávali milióny dolárov sami sebe. To je aj dôvod, prečo používajú toľko trustov. Môžu ich byť aj desaťtisíce," napísal Allen v roku 1976. Výsledkom bolo, že tlač začala písať o JDR ako o dobrákovi od kosti. A povesť filantropov sa Rockefellerovcom drží dodnes.

Vyhnutie sa daniam pomohlo hlavnému monopolistovi zadupať konkurenciu a ešte viac zbohatnúť, aj keď to malo byť naopak. Nezdaniteľnú kasičku opatrne popísal denník Washington Post: "Za dve generácie sa nesmierne imanie, ktoré po sobe John D. zanechal, rozdrobilo do rôznych vrstiev fondov a tesne pridružených firiem, ktoré nie sú povinné zverejňovať informácie, dobrovoľne ich neposkytujú a zdvorilo odmietajú žiadosti o ne."

Keď sa snažil kongresový výbor demokrata Eugena Coxa v roku 1952 odhaliť podvody a "podvratné živly", ktoré za nadáciami stoja, boli mu vlastnou stranou do týmu nastrčení "menej oddaní kolegovia". Cox pri vyšetrovaní zomrel a jeho kolega Carroll Reece, ktorý chcel vo vyšetrovaní pokračovať, sa stal terčom klebiet ako zo strany nadácií a kongresmanov, tak korporátnej tlače. Podarilo sa mu pod tlakom preukázať aspoň to, že úzko prepojená Rockefellerova, Carnegieho a Fordova nadácia od počiatku za peniaze daňových poplatníkov sponzorovali komunistickú propagandu. Áno, čítate dobre. Podľa Reeca sa nadácie snažili Američanov zmanipulovať tak, aby boli pre vytvorenie globálnej svetovej vlády. A to obzvlášť podporou vojen, pretože tie, ako je známe, občanov vystrašia tak, že súhlasia s čímkoľvek...

Ako ukázal neskorší vývoj, práve politická agenda elít, ktoré ovplyvňujú korporácie, a tým aj politiku, stála za vytvorením procesu, ktorý dnes poznáme ako globalizácia. A v tejto hre nie sú ideologickí nepriatelia zas takými protivníkmi. Podľa dostupných dokumentov tak napríklad Rockefellerovci finanovali nielen Lenina, ale vždy obidve strany v akomkoľvek konflikte, od svetových vojen po tú vo Vietname. Podrobnosti nájde záujemca napríklad v knihe amerického profesora Antonyho Suttona Wall Street and The Bolschevik Revolution. A napokon len vďaka Standard Oil - ktorý bol za druhej svetovej vojny partnerskou firmou I. G. Farben, ktorá vyrábala aj neslávne známy Cyklon B - a jeho prímesi leteckého benzínu, tetraethylolovu, mohli vzlietnuť nemecké bombardéry..

V roku 1973, keď boli nájdené ložiská ropy vo Východočínskom mori, vydal sa David Rockefeller (vnuk Johna D.), ktorý je hlavou rodiny dodnes, robiť biznis do Číny, kde zrovna úradoval Mao Ce-tung. O svojej ceste napísal 10. augusta pozoruhodný článok do New York Times s názvom Od čínskeho cestovateľa: "Okamžite vás tu ochromí duch národnej harmónie... Bez ohľadu na to, akú cenu si čínska revolúcia vyžiadala, očividne sa jej podarilo vytvoriť efektívnejšie a loajálnejšiu vládu a taktiež vypestovať silnú morálku. Sociálny experiment v Číne pod vedením predsedu Maa je jedným z najvýznamnejších a najúspešnejších v dejinách ľudstva." Bol to ten experiment,pri ktorom zomrelo pár desiatok miliónov ľudí...

Svet dlhov

Ukrývanie skutočného bohatstva spôsobilo taktiež to, že oficiálne najbohatším mužom sveta podľa časopisu Forbes je dnes predávač mobilov z Mexika Carlos Slim. Málokto sa ale pozastaví nad tým, ako by na špici rebríčka boháčov mohol chýbať majetok rodiny, ktorý už na konci 19. storočia vlastnila obchod s ropou. A že všetky tie ropné giganty a banky príliš veľké na to, aby padli, musí taktiež niekto vlastniť. Sedliackym rozumom je možné odhadnúť, že ak niekto na prelome 19. a 20. storočia mal na konte viac než miliardu dolárov a dnes by táto miliarda odpovedala bez započítaniu výnosov ekonomickej sily zhruba 800 miliárd dolárov, toto bohatstvo ťažko môže zmiznúť. Zvlášť keď uvážime, že John D. a jeho potomstvo skutočne nezaháľali.

Aj keď sa láskavému čitateľovi môže javiť, že ovládnuť ropný priemysel už samo o sebe predstavuje ohromujúci výkon, výnosy z ropy netrovili hlavný zdroj príjmov tejto neobyčajnej rodiny. Pod kontrolu dostali ako Chase Manhattan Bank, tak Citigroup a spolu s rodinou Morganovcov aj JP Morgan Chase. Práve bankárske rodiny Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Warburgovcov či Morganovcov stali pri zrode inštitúcie nepresne nazývanej ako americká centrálna banka - Federálneho rezervného systému.

Tesne po panike na burze v roku 1907 vytvoril americký Kongres komisiu, ktorá mala prešetriť, či krízu nevyvolali úmyselne bankári (čo aj vyvolali), a navrhnúť opatrenia, ktoré by podobným kolapsom zabránili. Komisiu však viedol senátor Nelson Aldrich, ktorý samotných bankárov, ktorých mal vyšetrovať, pozval na utajené deväťdenné stretnutie, kde si nový zákon o bankovníctve sami napísali. Výsledkom bol kartel s monopolom na vytváranie peňazí, zabalený tak, že vyzerá ako jeden z úradov federálnej vlády. Od roku 1913 je každý dolár, ktorý FED vytlačí, vláde USA požičiavany s úrokom (viac tu pozn. rodobrany). Nie je divu, že globálna ekonomika sa topí pod bremenom dlhov. Senátorovi Aldrichovi sa po jeho službe dostalo privilégia - jeho dcéra Abby sa mohla vydať za J. D. Rockefellera mladšieho.

Vďaka, médiá

Tento bankový kartel uplatňuje kontrolu samozrejme nielen v USA, ale aj nad ostatnými vládami a korporáciami. A to nielen pomocou vlastníctva, ale hlavne pôžičiek. Znie to ako konšpiračná teória, ale bohužiaľ je to fakt. Veľmi známa je napr. štúdia vedcov z Švajčiarskeho federálneho inštitútu technológií, podľa ktorej jedno percento nadnárodných spoločností - celkom 147 korporácií - prostredníctvom zložitej majetkovej štruktúry ovláda väčšinu ostatných nadnárodných firiem. Napriek tomu o založení FEDu bolo napísaných veľa skvelých kníh, v médiách sa spojenie bankový kartel nepoužíva; sila inzerentov je príliš veľká. Na stretnutí skupiny najvplyvnejších biznismenov a politikov Bilderberg v roku 1991 jej spolutvorca David Rockefeller údajne prehlásil: "Sme vďační Washington Post, New York TImes, Time Magazine a iným veľkým médiám, ktorých riaditelia sa účastnia našich stretnutí a už takmer 40 rokov udržujú sľub zachovania diskrétnosti. Nemohli by sme pracovať na našom pláne budúceho sveta, keby sme stáli v žiary reflektorov verejnosti. Svet prešiel vývojom a je pripravený na svetovládu."

Táto vláda vraj zaručí svetu život v miera a blahobytu. Ako Rockefeller dodal: "Nadnárodnú suverenitu intelektuálnej elity a svetových bankárov je potrebné uprednostniť pred národnou nezávislosťou praktikovanou v minulých storočiach." Plány na svetovládu popísal aj vo svojich pamätiach: "Mnohí veria, že sme súčasťou tajnej spoločnosti, ktorá pracuje proti záujmom USA, a mňa a moju rodinu popisujú ako internacionalistov, ktorí sa tajne spriahli s podobnými ľuďmi z celého sveta, aby vybudovali integrovanú globálnu a politickú štruktúru - nový svet, ak chcete. Ak to má byť obvinenie, potom sa prehlasujem za vinníka. A som na to pyšný!"

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Načo klopeme na zadubené dvere?
Ukrajina: V prvých odhadoch výsledkov prezidentských volieb…
Porošenko oznámil koniec stanného práva
Riaditeľ ruskej tajnej služby obvinil Britániu z ničenia dôkazov…
Sociálna sieť Twitter dosiahla v 1. štvrťroku väčšie ako…
Moskovský súd predĺžil väzbu 12 ukrajinským námorníkom, o…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.