Ruské ikony

0 22. júl 2018, Pavol Svetych, v r. 1950
22. júl 2018
Pavol Svetych, v r. 1950
Dnes v slovenských ľudových príbytkoch nenachádzame už veľa obrazov, maľovaných na skle, ale ešte donedávna sme si slovenskú izbu nevedeli predstaviť bez týchto obrazov. A ešte do nedávna nebolo možné predstaviť si ľudové príbytky Ruska bez ikon. Ako umeleckými výrazmi náboženského citu u nás boli obrazy na skle, tak v Rusku zas ikony.
Božia Matka Kikkská, ikona, 17. storočie

Čo je vlastne ikona?

Je to obraz náboženského námetu, ktorý vytvárali z prevažnej čiastky neznámi ľudoví umelci podľa istých pravidiel: Ikona vyobrazovala niektorú z Božských Osôb, najčastejšie Boha Syna, svätých, jednotlivo alebo aj viacerých spolu, a tu najčastejšie Pannu Máriu, Bohorodičku. Ikony pôvodne maľovali len na drevené dosky, obyčajne lipové, farbami, rozrobenými vajcom. Keď bol obraz hotový, lakovali ho. Neskôr sa maľovalo aj na plechu a farby nahrádzali sa zlatom, ktorým sa obraz nielen vykladal, ale niekedy v pravom slova zmysle pokrýval. Tak vznikali bohaté, až prepychové ikony, vložené do ťažkých a ošperkovaných rámov. Ľud aj takto preukazoval svojim patrónom vďačnosť, a najmä Bohorodičke, no jednoduchá a naozaj ľudová a ruská krása ikon tým trpela. Pravda, takéto nádherne vyzdobené obrazy bývali len pri veľkých kláštoroch alebo kostoloch. Príbytky ruských rodín hostili na svojich stenách ikony, jednoduché vo svojej výzdobe (na ikonách sa používalo len málo farieb, a to: hnedá, červená, belasá a zlatá, zriedkakedy zelená) a prosté vy výraze, ale hlboké v citoch, s akými ich umelci tvorili a aké vzbudzovali u tých, ktorí sa pred nimi modlievali k Bohu.

Ikony vznikali najprv len pre kostoly. Bývali súčasťou ikonostasu, steny, ktorá v pravoslávnych kostoloch (aj v gréckokatolíckych) oddeľuje oltár od ostatného chrámového priestoru. Tam bývali umiestnené v niekoľkých radoch nad sebou. Toto umiestnenie určilo aj ich tvar aj spôsob maľovania postáv: vysoká stena ikonostasu, rozčlenená troma bránami, vyžadovala si vysoké a úzke obrazy. Ak bolo treba tieto obrazy vyplniť postavami, museli to byť postavy so skreslenými telesnými rozmermi, veľmi vysoké a štíhle. Postavy bývali vždycky v strede obrazu a dívali sa do kostola. Pravda, tieto pravidlá maliari niekedy porušovali, ale spravidla ich dodržiavali, čo šlo tak ďaleko, že niektorí ľudoví umelci pri kreslení ikon užívali šablón hotových vyrezaných postáv, podľa ktorých obrysy svätých vyrývali do mäkkého dreva.

Maliari ikon, ako sme už spomenuli, nie sú známi, okrem niekoľkých mien. Najčastejšie to bývali rehoľníci, ktorí maľovali ikony pre chrámy svojich kláštorov. Veľmi slávny bol jednoduchý mních Andrej Rublev, obrazy ktorého sa stali vzorom a smernicou pre maľovanie ikon. Jeho diela po niektorých stránkach sú naozaj vyvrcholením tohto umenia, najmä v tom, ako vedel maľovať prechody od jasných častí až po najtmavšie tiene: súčasníci hovorievali o ňom, že „maľuje dymom“.

I keď nepoznáme mená jednotlivých maliarov, poznáme strediská, okolo ktorých pracovali a v ktorých sa učili. Najznámejšie takéto školy sú: novgorodská, moskovská a kyjevská. Odtiaľto vychádzali neznámi pôvodcovia krásnych obrazov, z ktorých mnohé, najmä obrazy Matky Božej, stali sa veľmi obľúbenými. Povesť o niektorých z nich sa postupom vekov rozšírila po širokej ruskej krajine, a ľud ich začal uctievať a putovať k nim ako k divotvorným. Tak v ruskom pravoslávnom kalendári sú tri sviatky vladimirskej Bohorodičky, tichvinskej, konevskej a smolenskej ikony Bohorodičky. Ukazovateľky cesty.

Obdobie maľovania ikon sa končí v sedemnástom storočí, keď do Ruska začína prenikať maliarstvo západnej Európy. Pozornosť ruských umelcov vtedy začala sa obracať k svetským záujmom, a aj v maľbe ikon opúšťali už prísne zákony maľovania, a tak pomaly toto umenie zaniká.

Ale len v oficiálnom maliarstve.

V ľudovom maliarstve, tam žila úcta k ikone i naďalej. Pretrvala ešte dlhé veky a zachovala sa až do nedávnych čias. Neznámi umelci z najširších ľudových vrstiev stále zásobovali ruský ľud ikonami starodávnych foriem, plných jednoduchej krásy a hlbokej viery. Tradícia maľovania ikon sa u ľudových maliarov dedila z pokolenia na pokolenie, syn sa učil tomuto umeniu od otca, a tak celé rodiny a v nejednom prípade aj celé obce sa zaoberali maľovaním ikon aj niekoľko storočí. Spolu s pravidlami maľovania prechádzali z otcov na synov aj vedomosti o opravovaní starých obrazov, o takzvanom reštaurovaní, a tak takéto ľudové výrobne ikon boli ozajstnými umeleckými dielňami. Sovietska vláda toto zamestnanie jednotlivých rodín alebo obcí neznemožnila, ale dala im možnosť svoje vedomosti a umenie uplatniť a ďalej rozvíjať, pravda, už na inom poli. Ľudoví umelci, čo svojim spoluobčanom slúžili maľovaním ikon, teraz im slúžia vecami dennej potreby. Pri ich výzdobe uplatňujú stáročné skúsenosti svojich otcov a praotcov, ktoré získali, keď jemnými štetcami z bobrej srsti na lipové dosky maľovali nežné ťahy Bogorodice Devy.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Smutná správa pre Róberta Fica! Radikálni socialisti už vôbec…
Z bytových domov v Banovciach by sa mali odsťahovať ďalší…
V EÚ vznikne osem centier pre super počítače
Meno nového ministra financií má byť známe na budúci týždeň
Podmienky pre držiteľov vodičských oprávnení z EÚ sa po brexite…
Protivládny protest krajnej pravice v Madride prilákal tisíce…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.