Sv. Konštantín-Cyril, obhajca viery

0 5. júl 2019, Dr. František Jemelka
5. júl 2019
Dr. František Jemelka
Čoskoro po predčasnej smrti sv. Konštantína-Cyrila v Ríme (r. 869) staroslovensky bol napísaný jeho obšírny životopis. Pretože sú v ňom uvedené mnohé podrobnosti z Konštantínovej mladosti a z jeho misijnej cesty u Chazarov, kde bol jeho sprievodcom brat Metod, oprávnene predpokladáme, že tento životopis bol napísaný za účasti a s vedomím brata Metoda, ktorý jediný mohol poznať tieto podrobnosti najmä z bratovej minulosti.
Sv. Cyril

Má zaujímavý nadpis: Život Konštantína-Filozofa (Mudrca), pretože zachycuje naozaj neobyčajné vzdelanie a múdrosť Konštantínovu, ako sa prejavujú v jeho štúdiách, v geniálnom zostavení  slovanskej azbuky (abecedy), v dokonalých prekladoch Písma sv. a liturgických kníh, v jeho hlbokých dišputách s nepriateľmi kresťanskej viery a v celom jeho slovanskom apoštolskom diele.

Dejepisná vierohodnosť „Života Konštantína-Filozofa“ je dnes vo vedeckom svete plne uznávaná. Odborníci v cyrilo-metodovskom bádaní overili už a osvetlili skoro každú vetu Konštantínovho životopisu, vytvorili z jeho správ jasný obraz veľkej osobnosti tohto slovanského apoštola, ba zostavili aj svojráznu sústavu jeho teologickej múdrosti, ktorá sa snúbila so svätosťou života, osobnou pokorou, ale aj s nezlomným hrdinstvom a obetavosťou, keď šlo o vec Božiu.

Hlboká múdrosť Konštantína-Filozofa vyžaruje najmä z jeho rozhovorov s nepriateľmi pravej viery, i keď je táto jeho duchaplná obrana v životopise podávaná azda miestami skrátene a neúplne. Pri tom všetkom vypĺňa skoro celé kapitoly (od. 5. - 12.), uvádzajúce jeho rozhovory s obrazoboreckým patriarchom Jánom, s mohamedánskymi Arabmi v Bagdade, s chazarský chánom a Židmi na Kryme a potom obšírne v hlave 16. aj jeho obranu slovanskej liturgie v Benátkach.

V dejinách sv. Cirkvi mali apologéti – obrancovia kresťanskej pravdy – vždy veľké úlohy a splnili ich tým požehnanejšie, čím viac hľadali pri všetkej svojej učenosti predovšetkým česť a slávu Božiu. Museli bojovať proti pýche a ľudskej namyslenosti, proti nenávistnej zlobe nepriateľov Kristovho mena, proti predsudkom a bludom, ktoré hneď v prvých storočiach ohrozovali jednotu mladej Cirkvi Kristovej. A často dostali za to len krvavú odmenu, mučenícku palmu. Stačí spomenúť prvého mučeníka sv. Štefana, ktorého múdrosti a sile Ducha Sv., ktorý z neho žiaril, nemohli odolať rozvášnení židovskí fanatici a preto jeho výrečné ústa umlčali smrtonosným prívalom kameňov. Kresťanský Východ i Západ mal takých hrdinských a učených apologetov celé mohutné rady (sv. Justín, Irenej, Basil, Chrysostom, sv. Teodor Studita, sv. Augustín, Dominik, Bernard atď.), medzi ktorými právom môžeme pripočítať aj nášho slovanského apoštola Konštantína Cyrila.

Jeho životopis zachoval nám mnohé živo opísané jeho duchovné zápasy s protivníkmi pravej viery. Tak na žiadosť cisárovu mal mladučký Konštantín z bludov usvedčiť carihradského patriarchu Jána VII., ktorý bol pre obrazoborecké bludárstvo pozbavený svojho stolca a stále zatvrdilo tvrdil, že jeho dôkazom nikto nemôže odolať. Keď patriarcha Ján uzrel mladého filozofa a jeho sprievod, pyšne vyhlásil, že nie sú hodní sedieť pri jeho nohách a zhovárať sa s ním. Konštantín mu však otvorene povedal: „Neriaď sa ľudskými ohľadmi, dbaj o príkazy Božie! Ako totiž teba stvoril Boh zo zeme (tela) a z duše, tak aj nás všetkých. Pozri teda, človeče, k zemi, a nebuď pyšný!“ – Patriarchove námietky proti úcte sv. obrazov a Kristovho kríža Konštantín múdro objasnil a úplne vyvrátil, takže starec na konci zahanbený umĺkol.

Nebezpečnejšie stretnutie čakalo Konštantína-Filozofa s mohamedánskymi Arabmi, nepriateľmi kresťanskej náuky o Sv. Trojici a kresťanskej viere vôbec – niekde pri Bagdade. Prvou ich zbraňou oblo potupenie všetkých tamojších kresťanov, na ich dvere mohamedáni namaľovali diabolské obrazy a potmehúdsky sa potom pýtali filozofa, aby im vysvetlil, čo to znamená? Konštantín spokojne odpovedal: „Vidím diabolské podoby a myslím, že tam vnútri žijú kresťania; démoni totiž, keďže nemôžu s nimi žiť spolu vo vnútri, utekajú od nich von. Kde však zvonku niet tohto znamenia, tam bývajú démoni vo vnútri spolu s obyvateľmi domu.“ – Na to v rozhovore s mohamedánskymi učencami, ktorí vyvyšovali svojho proroka Mohameda nad Krista, pretože vraj získal veľa prívržencov, ktorí verne zachovávajú jeho zákon, kým Kristovi veriaci neplnia vraj tak verne jeho príkazy, podal Konštantín zrozumiteľné vysvetlenie v priliehavom podobenstve: „Kresťanstvo je ako veľké a hlboké more, ktoré vedia preplávať len silní vo viere a s pomocou Božou. Mohamedánsku vieru naproti tomu možno prirovnať len k úzkemu moru, ktoré každý môže ľahko prekročiť. Mohamed vám nedal nijaké príkazy, aby ste krotili svoj hnev a náruživosť, ale ich uvoľnil a tak vrhá vás do osudnej priepasti! No nie tak Kristus! Dvíha človeka z nízkosti hore a poučuje ho vierou a mocou Božou. Postavil ho do stredu medzi anjelov a nemou tvárou. Rečou a rozumom sa líši človek od zvieraťa, sklonom k hnevu a náruživosti sa zasa líši od anjelov. A podľa toho, ktorej stránky sa človek pridŕža, alebo sa povznáša vyššie, alebo padá dolu.“ – Obhajujúc kresťanskú vieru v najsv. Trojicu, Konštantín rozlišuje tri Osoby v jedinej božskej prirodzenosti a uvádza aj svedectvo mohamedánskeho koránu (sura 19, 17) o panenskej Matke Ježišovej. Že nešlo mohamedánom len o teoretické otázky vieroučné, ale sledovali aj iné praktické ciele, naznačujú akési ich výčitky, že kresťania nedbajú Kristovho príkazu, aby milovali aj svojich nepriateľov, a že nenasledujú príklad svojho Učiteľa, ktorý zaplatil daň za seba i za svojich učeníkov, kresťania však nechcú kresťanom odvádzať daň. Zdá sa, že tu zaznievajú spodné tóny onej výbojnosti islamu, ktorých obeťou sa stal neskoršie Carihrad a celá byzantská ríša. V tejto súvislosti by malo svoj význam zámerné vychvaľovanie sa bohatstvom a krásou kalifovho dvora, čo však Konštantína nijako neomráčilo, len jednoducho poznamenal: „Česť a chvála nech je vzdaná Bohu, ktorý stvoril všetky tie veci a dal ich ľuďom na potechu, Jemu patria, nikomu inému.“ – Aj nevydarený pokus Arabov napokon otráviť Konštantína, by potvrdzoval, že im šlo o viac, ako o teologickú dišputu, keď tu šlo priam o život cisárovho filozofa Konštantína.

Tento neohrozený svätý zápal pre vec Božiu zaznamenávajú aj ostatné Konštantínove rozhovory na Kryme aj v Benátkach. Aj dnešného čitateľa jeho životopisu udivujú bystrosť ducha, teologickou hĺbkou, pohotovou znalosťou Písma sv. a sv. Otcov, ale najmä zanietenou láskou pre všeobecnú Cirkev Kristovu. V tom je tento slovanský apoštol príkladom aj našej dobe.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Svätý Otec pozýva v októbri k modlitbe za Cirkev proti nástrahám…
Vyhlásenie predsedu KBS k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej…
Slovenské pramene: Zabudnutá studnička v Mokrom háji ožíva,…
Odmietnuť Mníchovskú dohodu by znamenalo vojnu ČSR s Hitlerom
Sýrsky ortodoxný patriarcha vyzval na zrušenie západných sankcií…
Štedrý deň - história, tradície, zvyky

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.