Svinický farár Š. Bečaver zomrel počas vojny, keď sa ujal chorých vojakov

0 12. február 2019, zdroj a foto: TASR
12. február 2019
zdroj a foto: TASR
Keď nemecké vojská koncom druhej svetovej vojny náhlivo ustupovali na východnom Slovensku pred sovietskou armádou, zanechali v obci Svinica (okr. Košice-okolie) skupinu ranených a na týfus chorých rumunských vojakov. Tí boli bez pomoci odsúdení na pomalé a trýznivé umieranie. Našiel sa však človek, ktorý sa o nich staral, poskytol im duchovnú útechu, a napokon zariadil aj ich pohreb. Bol to miestny rímskokatolícky farár Štefan Bečaver, ktorý sa však pritom sám nakazil na týfus a po pár týždňoch ako 31-ročný zomrel. 
Na snímke knižka o výnimočnom kňazovi Štefanovi Bečaverovi, ktorú napísal v roku 2004 Marián Čižmár pod názvom Pastier, ktorý dal život za ovce.

Keď nemecké vojská koncom druhej svetovej vojny náhlivo ustupovali na východnom Slovensku pred sovietskou armádou, zanechali v obci Svinica (okr. Košice-okolie) skupinu ranených a na týfus chorých rumunských vojakov. Tí boli bez pomoci odsúdení na pomalé a trýznivé umieranie. Našiel sa však človek, ktorý sa o nich staral, poskytol im duchovnú útechu, a napokon zariadil aj ich pohreb. Bol to miestny rímskokatolícky farár Štefan Bečaver, ktorý sa však pritom sám nakazil na týfus a po pár týždňoch ako 31-ročný zomrel. 

Podľa dobových svedectiev nielen týmto činom preukazoval Štefan Bečaver, rodák z Lipian, oddanosť svojmu poslaniu, ako aj odvahu, lásku a pomoc ľuďom. "Svojím spôsobom bol vo všetkom výnimočný, hlavne v prístupe k ľuďom. Obyvatelia spomínali, že pomáhal komu mohol, rozdal, čo mal, ak niečo dostal na hornom konci dediny, tak to rozdal na dolnom. Staral sa aj o Rómov, pričom sa naučil ich jazyk. Jeho rozmer bol širší než len kňazský a pastoračný, bola to všeobecná starostlivosť o človeka. Myslím si, že to, o čom by mala pastorácia byť - žiť spolu s ľuďmi," priblížil túto osobnosť pre TASR docent košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Martin Uháľ. Ako rodák zo Svinice sa zaujímal o osudy Bečavera a počas strednej školy nahrával výpovede ľudí, ktorí ho osobne poznali. Zachoval tak mnohé spomienky a svedectvá, ktoré by sa inak nenávratne stratili. 

Bečaver pôsobil najprv ako kaplán v Nižnom Hrušove, Ražňanoch, Sečovciach a Humennom. Všade si získal sympatie a rešpekt. V Humennom sa mu napríklad podarilo po príprave priviesť k hromadnému cirkevnému sobášu 32 rómskych párov – mladých i starších už s deťmi, o čom písali aj dobové noviny. 

Do Svinice prišiel v roku 1939, pôsobil tu ako prvý miestny rímskokatolícky farár. Na starosti mal i vybudovanie fary a v pôsobnosti mal aj ďalšie okolité obce. "Vlastne sa zmenil spôsob duchovného života vo farnosti - tým, že tam bol, prejavoval záujem o život ľudí, navštevoval ich, stretával sa s mládežou. Myslím, že priniesol veľmi veľa a bol takým dobrým začiatkom vzniku farnosti Svinica," zhodnotil Uháľ.

Na prelome rokov 1944 a 1945 Svinicu ťažko postihli boje a prechod frontu, čo si vyžiadalo aj mnohé civilné obete. Po dopade bomby prišlo naraz o život 12 rómskych obyvateľov. Napriek neustálemu bombardovaniu zorganizoval miestny kňaz v noci pochovanie tiel - pre úctu k zosnulým, ale aj preto, aby sa zabránilo šíreniu chorôb.

Po bojoch o Dragovský priesmyk v januári 1945 Nemci v chvate odišli zo Svinice a nechali v provizórnom lazarete napospas 13 ranených a chorých Rumunov, o ktorých sa nemal kto postarať. "Po prvé bojovali s Nemcami, čiže boli to kvázi nepriatelia, a po druhé, ľudia mali svoje starosti, takže bol to on, ktorý sa ich ujal. Vždy poprosil niekoho, aby im navaril polievku, doniesol mlieko. On sám ich kŕmil, holil ich, a keď postupne zomierali, tak ich pochovával. Tých, ktorí boli katolíci, aj spovedal a rozhrešoval, o úmrtí sa ich rodinám snažil zaslať správu," priblížil Uháľ.

Láskavosť Bečavera si však vyžiadala krutú daň – sám ochorel na škvrnitý týfus. K prevozu do nemocnice v Trebišove alebo privolaniu lekára už nedošlo. Ľudia sa báli vychádzať z dediny a tí, ktorí ešte mali poschovávane kone, sa báli, že by im ich zobrali vojaci – sovietski či nemeckí. "Nebolo lekárov, nebolo liekov a nebolo ani takých dobrých ľudí ako bol on. Tí, ktorých on tak miloval, jeho natoľko nemilovali. Chorý v horúčke si ani nežiadal lekára, ani do nemocnice," píše sa vo svinickej farskej kronike. Bečaver zomrel na fare 7. februára 1945. Jeden zo Sviničanov potom splnil jeho žiadosť a doviezol posledného žijúceho Rumuna do trebišovskej nemocnice.

Hrob Štefana Bečavera leží za svinickým kostolom. Na náhrobku má nápis – "Obeta lásky v II. svetovej vojne. Neumrel, žije vo večnosti."

O tomto výnimočnom kňazovi napísal v roku 2004 Marián Čižmár knižku s názvom Pastier, ktorý dal život za ovce. Bečaverovo meno, spolu s ďalšími siedmimi kňazmi Košickej diecézy, nesie pamätná tabuľa venovaná tým, ktorí "v kňazskej službe Božiemu ľudu hrdinsky obetovali vlastný život". Umiestnená je pri vstupe v košickej katedrále sv. Alžbety.

Hodnotenie článku

Nahlásiť chybu v článku

* Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané občianskym združením Alternatívne spravodajstvo, zapísaným v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR s prideleným IČO: 51405784 na účely spätného kontaktovania. Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame

Ďalší liberálny hlupák? Zakladajúci člen Progresívneho Slovenska…
Podvod s klesajúcou nezamestnanosťou?
Lajčák obhajuje globálny pakt OSN o migrácii
Sv. Konštantín-Cyril, obhajca viery
Polícia vykoná kontrolu premávky v okresoch B. Bystrica a R.…
Napätie sa stupňuje: Poslanci dnes majú druhú šancu vybrať…

Diskusia k článku

Upozornenie: Pred publikovaním príspevku si prečítajte pravidlá diskusie

Vážení diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky, atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Prevázdkovateľ webstránky sa dištancuje od všetkých komentárov porušujúcich platnú legislatívu.